O Slovensku

Pozorné sledovanie vystúpenia R.Sulíka v diskusii TV Markíza ukázalo jedno – zúfalstvo. Začalo to argumentovaním za pomoci domácej, neveľmi podloženej štatistiky, končilo zúfalým presviedčaním, aby Most a Sieť išli rokovať opätovne o pravicovej vláde … aby aspoň na dva roky odstavili R.Fica od moci.

Skúsil som pozrieť, koľkokrát sa SaS dokázala vymedziť voči tomu, na čo mohla mať vplyv … napríklad počas vlády pod vedením I.Radičovej. Výsledok bol smutný – v podstate bola SaS principiálna len v otázke eurovalu. V iných otázkach, napríklad košického daňového úradu, boli vyjadrenia (nielen) SaS veľmi vágne. Rovnako musel R.Sulík vidieť, že I.Radičová je vydieraná ľuďmi z vlastnej strany, a je pod tvrdým tlakom … no nedokázal ju podporiť, nedokázal jej pomôcť.

Prepáčte, ale zmena, založená na myšlienke – nech niekoho odstavíme od moci aspoň na dva roky – je podľa môjho názoru hlúposťou. Budeme každé dva roky platiť náklady, spojené s voľbami, aby sme niekoho odstavili od moci ? A to je aký plán riadenia a rozvoja štátu ?

Chceme bojovať s korupciou, rodinkárstvom a inými nešvármi ? Argumentujeme, že kráľom v tomto ohľade je SMER ? Veď to nie je pravda !!! S rodinkárstvom sa začalo dávno predtým, personálne čistky na základe politického presvedčenia či podpory niektorej politickej strane začala prvá Dzurindova vláda. Ak sa už bavíme o korupcii, ako nazvať rozdávanie rôznych benefitov zahraničným podnikateľským subjektom ? Veď je to najčistejšia a dokonca legalizovaná forma korupcie.

Ako nazvať výpredaj majetku štátu, ktorý pravidelne prinášal nemalé príjmy do štátnej pokladne, a tvoril tak stabilnú zložku v jej obsahu ? Je to neskryté poškodzovanie záujmov štátu, a teda aj daňových poplatníkov. A dnes chcú rovnakí ľudia kázať o morálke, a bojovať proti zlodejom ? A čím iným sú oni sami ? Koľko miliárd utieklo štátnej pokladni nezmyselnou privatizáciou, alebo zverením riadenia štátnych financií ľuďom, ktorí verejne a opakovane priznávali, že nevedia spravovať štátny majetok ?

Spravili sme polstoročný kotrmelec vzad, a teraz jeho autori tvrdia, že chcú bojovať proti tým, ktorí spôsobujú štátu a národu škody ? Ako teda budú bojovať sami so sebou ? Niečo sme už počuli – zabudnime na staré hriechy, a nebojujme medzi sebou. Čiže staré hriechy Smeru sú pomaly svetovou katastrofou, na ktoré sa nesmie v žiadnom prípade zabudnúť, ale hriechy jeho kritikov treba hodiť cez plece, lebo idú proti Smeru ?

Na tomto pokrytectve chce niekto stavať morálnu a zodpovednú vládu ? Niekto chce postaviť zodpovednú a morálnu vládu zo šiestich politických strán, ktorých je vlastne v skutočnosti deväť ? Z ľudí, medzi ktorými sú profesionálni prezliekači kabátov, ľudia s príveskovým syndrómom (čiže sa zavesia na každého, pokiaľ im zaistí pohodlie), z ľudí, ktorí na počkanie vytresnú akýkoľvek nezmysel na kohokoľvek adresu, lebo vedia, že špina ostane prilepená, aj keď ju obeť vyvráti dôkazmi ? A ešte k tomu pošpiní hocikoho úplne beztrestne, pretože zodpovedné orgány akoby zázrakom sa tvária, že nič nebolo počuť … a nekonajú ? A ak sa náhodou obeť bráni a predsa len podá trestné oznámenie, okamžite je z nej diktátor, a médiá ako na objednávku vytvoria z vinníka – obeť ?

Viete, opäť sa vrátim do čias socializmu. Vtedy, ak si o vás niekto oprel ústa a pošpinil vaše meno, riešilo sa to jednoducho – počkali ste si ho niekde na ulici, a jednoducho ste ho vyplieskali. Maximálne vám hrozila pokuta za narušovanie vzťahov a bla-bla … ale dnes by to dopadlo úplne inak, pretože zákony sú nastavené tak, že je demokratické, ak niekto verejne a bez dôkazov pošpiní verejného činiteľa, ale je zločinné a diktátorske, ak sa pošpinený – bráni.

Keď vidím rodeo, ktoré sa strhlo po voľbách, musím sa hanbiť. Veď to vôbec nie je o záujmoch a potrebách voličov. Tvrdím na základe dlhoročnej skúsenosti, že veci sa nedajú riešiť niekoho vyhodením. Ba práve naopak, u vyhodených ľudí sa obvykle vyvinie akýsi syndróm ublíženosti a často škodia ešte viac. Vyhodenie či ignorovanie človeka by malo byť poslednou možnosťou, keď všetko iné zlyhá. Zažil som podriadeného riaditeľa, ktorý robil mojim predchodcom doslova psie kusy, z ktorých ich bolela hlava skoro každý deň. Stačilo však pritvrdiť, zmeniť pravidlá hry, dôslednejšie kontrolovať jeho rozhodnutia a výsledok sa dostavil. Z nespoľahlivého riaditeľa sa stal manažér, ktorý má dnes lepšie výsledky, než aké som kedy dosiahol sám.

Ale jednu vec som netoleroval nikdy a za žiadnych okolností. Ľudí, ktorí ťahali za svoj koniec povrazu, výhradne vo vlastnom záujme, a nedokázali ťahať za spoločný koniec. Ľudia tohoto typu (dokonalým vzorom je I.Matovič) končili okamžite a bez milosti. Nikdy som nedovolil, aby ktokoľvek rozvracal vzťahy v kolektíve. Mohol byť akýmkoľvek spôsobom geniálny, ak škodil kolektívu – skončil.

Aj preto som presvedčený, že nebolo dobrým riešením konanie na základe myšlienky – Fico nikdy … prinieslo to množstvo negatívnych emócií, a skoro nulový prínos. Bolo by oveľa prínosnejšie, ak by sa využili prednosti R.Fica, a spojili s dôslednou kontrolou toho, čo počas výkonu funkcie robí. Tu mohla byť SaS veľkým prínosom, keby niektorí ľudia dokázali prekročiť svoje ego, a spojiť sa v záujme štátu i národa. A čas by ukázal, čo je výhodnejšie – úplné odstavenie R.Fica, alebo spolupráca, založená na jasných a železných pravidlách.