O Slovensku

Osemnásť rokov trvalo, kým došlo k odsúdeniu vinníkov za smrť obetí výbuchu v Žiline … ťažko nájsť niečo, čo by lepšie charakterizovalo dobu, ktorú priniesol “ vlastenecký “ cit bojovníkov za nezávislé Slovensko …

Niekde som počul vetu … kto začína pošliapaním zákona, nikdy nebude konať podľa zákona, ak mu to prejde …  pri pohľade do minulosti musím s obsahom týchto slov len súhlasiť. Pošliapanie ústavných práv obyvateľstva v bývalom Československu, keď v rozpore s platnou ústavou a inými predpismi si poslanci nezákonne odhlasovali vznik vlastných “ grófstiev „, aby naplnili svoje ambície, prinieslo vznik štátu, kde zákon najmä v prvých rokoch existencie bol len obuškom na umravnenie tých, ktorí si náhodou dovolili odporovať elite.

Lenže, bolo nejaké iné riešenie, akým by sa mohli vyhnúť zodpovednosti ľudia, ktorí vládli v rokoch 1990 – 1992 – za to všetko, čo napáchali pri amatérskom riadení štátu ? Práve po spoločenských zmenách sa rozbehli zlodejiny, ktoré spôsobili likvidáciu priemyslu i poľnohospodárstva, a dali základ vzniku desaťtisícových zástupov nezamestnaných. Práve vtedy začala doba, kde poctivý človek nevedel získať pôžičku neprevyšujúcu stotisíc korún, pričom aj v prípade blikajúcej nádeje na úspech musel poskytovať záruky, akoby si požičiaval oveľa viac … no vagabundi s politickým krytím vedeli zohnať milióny, a mohli ručiť hocičím alebo aj … ničím. Dodnes nestál pred súdom ani jeden z týchto “ podnikateľov „, a rovnako sa nedostala až na malé výnimky pred súd ani elita, ktorá sa hojne nabalila na kupónovej privatizácii.

Mikrovlnka alebo krach podniku … tak to vtedy akosi fungovalo …

A nakoniec výzva na vrátenie peňazí, vyplatenie údajnej pôžičky … pretože naivní ľudia nečítali zmluvy, bezhlavo podpisovali všetko, čo im predložili. Nešťastníkov, ktorí naleteli na odkúpenie kupónovej knižky či prevzatie “ správy “ za výhodných podmienok, boli desaťtisíce.

Dvíha sa mi žalúdok, keď sa bombasticky oznamujú odhalenia o nájdení ďalších obetí mafiánskych zločinov, ale dodnes nikto neodhalil, kto stál v pozadí krytia mafiánov počas zúrivých 90.rokov. Nenápadne, akosi na okraj, sa kde-tu spomenie, že ten či onen mafián si vodil na povrázku policajtov, sudcov či prokurátorov … občas kde-tu padne zmienka, že sa mu stačilo vzoprieť, a ak “ drzáň “ neskončil s polámanými hnátmi, alebo niekde v lese … tak skončil v base, hoci ani nevedel poriadne – za čo. Všetci si vypočujú, všetci si prečítajú, všetci úžasom híkajú … ale nikto sa nepýta, prečo sa neobjavili mená ľudí a prečo nepadli tresty … alebo vari nemali mená ? Iste … osobitná relácia bola z dielne RTVS venovaná bývalému vysokému funkcionárovi SIS J.Svěchotovi … asi preto, že už nie je medzi živými a určite neprehovorí.

Dvíha sa mi žalúdok, keď stretnem právnikov. Vždy si spomeniem na desiatky infantilných zákonov, ktoré nevedia vysvetliť ani tí, ktorí majú dohliadať na ich dodržiavanie. Spomeniem si na inštitút nutnej obhajoby, čo v preklade znamená, že v mene navodenia dojmu právneho štátu dostávajú ľudia, obvinení z trestnej činnosti (a nedisponujúci finančnými prostriedkami na vlastného obhajcu) obhajcov, ktorých im pridelí štát … obhajcov, ktorí obvykle pojednávania prespia alebo presedia, a hoci ich majú riadne zaplatené, pre klienta (od ktorého sa neskôr vymáha úhrada nákladov na ich služby) neurobia vôbec nič.

A my sa potom divíme, prečo sú väznice preplnené a skutoční vagabundi veselo behajú po slobode

Vtedy si spomeniem na slová bývalého sudcu, ktorý svoje “ poslanie “ nezvládol a zmenil radšej povolanie “ byť na Slovensku sudcom znamená byť štatistom … “ , ktorý mi raz povedal, že nie je Sherlock Holmes, aby hľadal pravdu tam, kde o ňu nikto nestojí ….

Doba sa naozaj zmenila, počul som z iného konca. Kedysi si vagabundi platili špičkových právnikov, či skúšali ovplyvniť represívne orgány. Dnes ?  Dnes študujú na elitných školách, a snažia sa prepracovať do významných funkcií, kde by mohli tvoriť pravidlá spoločnosti. Priznám sa, prebehol mi mráz po chrbte, keď som počul z jedných úst tieto slová, napadla mi jedna kniha, v ktorej autor (ktorý sa dodnes musí skrývať) spomínal tieto zmeny v myslení organizovaného zločinu … a nechcelo sa mi veľmi veriť. Lenže … niekedy to naozaj tak pôsobí, akoby sa zákony písali na mieru vagabundov, to je pravda.

Poctivosť a slušnosť je v dnešnej dobe luxus, ktorý si môžu dovoliť len bohatí ľudia … vyškieral sa mi na pive kamarát. Odpil si a dodal – pretože ak nechceš fixľovať, máš len dve možnosti – buď si budeš platiť zástupy právnikov a rôznych poradcov, ktorí budú zisťovať, čo autor zákona či predpisu mal vlastne na mysli, a skôr či neskôr narazíš na dno (asi peňaženky), alebo skončíš.

Nuž áno, niekedy mi naozaj pri niektorých stretnutiach s úradníkmi napadne, že ak niekto nešvindľuje, úradník ho donúti. Zvlášť vtedy, keď sa dostane do diskusie v viacerými zástupcami štátu, ktorí sa navzájom medzi sebou (a pred občanom) hádajú, kto a ako to myslel … a ako to vlastne má byť, aby tom bolo dobre. Alebo príde nezmyselný list, kde si autor nedá ani toľko práce, aby prepísal údaje v hlavičke – na obálke je adresa a meno správne, ale v obálke je list pre niekoho úplne iného. A ešte sa vám na úrade zaškeria do tváre, no áno – stala sa chyba, ale list vám došiel, máme doručenku, tak je všetko v poriadku, nie ?

Osemnásť rokov trvalo, kým si vinníci vypočuli verdikt o treste za zmarenie troch životov v Žiline. Dnes by mala najmladšia obeť bezmála štyridsať, možno rodinu … deti… niekto by mal radosť z vnúčat. Namiesto toho si však museli prečítať v novinách, že trest pre vinníkov, ktorí okrem obetí ohrozili desiatky ľudí na verejnom mieste, nemôže byť výnimočný, pretože v tej dobe platili iné zákony … dozvedeli sa, že výška trestu vyznieva priam absurdne v porovnaní s tým, ako dlho trvalo súdne konanie.

Zaslúži si niekto gloriolu hrdinu ? A kto vysvetlí, prečo všetko trvalo tak dlho ? Kto vysvetlí, prečo bolo vôbec také niečo možné ? Kto vysvetlí občanom a voličom, prečo vtedajšie (nedokončené) zákony dnes nahradili ľudia, ktorí nebudú schopní vytvoriť ani tie (nedokonalé) právne normy ?

Posledný zhasne …