O Slovensku

Útržky správ v médiách nasvedčujú, že sa ideme v bankovom sektore vrátiť do obdobia 90.rokov, keď sa služby, súvisiace s úvermi a pôžičkami, poskytovali len tým, ktorí to ani nepotrebovali, alebo tým, ktorí – niekoho významného poznali. Ako to nakoniec dopadlo, to všetci vieme – banky rozdali úspory obyvateľstva podvodníkom a špekulantom, a nakoniec okradli obyvateľstvo (beztrestne) ešte raz, keď sa poskladalo na ich ozdravenie.

Dnes sa pripravuje zmena pravidiel, ktorá má pritvrdiť podmienky financovania tak, aby sa nezadlžovali ľudia, ktorí nie sú schopní splácať, alebo otvorene povedané – nemajú úspory. Zdanlivo humánna myšlienka, lenže …

Realita je trošku iná. V prvom rade, banky nakladajú s peniazmi klientov, ktorým namiesto zisku – tvoria straty. Nie, banka v strate nie je, tá si svoje vezme vždy a za každých okolností, dokonca i vtedy, keď vlastníkovi vkladu spôsobí svojou činnosťou škodu. Pretože matematika nepustí – ak vám niekto ponúkne úrok vo výške 1,5% ročne na vklade, pričom súčet inflácie a rastu cien dosahuje 3,8% – tak vám spôsobil škodu. A nemôžeme hovoriť o neúmyselne spôsobenej škode, keďže na druhej strane rovnaký subjekt vykazuje, že účtovné obdobie skončil so ziskom a jeho majetok sa rozrástol.

Túto prax už môžeme označiť ako zákonom tolerovanú krádež.

Pozrime sa aj na dianie mimo Slovenska, ktoré môže a pravdepodobne bude nepriamo súvisieť s pripravovanými krokmi. Fakt prvý – euroval sa neosvedčil, Grécko je na tom stále horšie a horšie, svoje dlhy reálne nespláca (ani nemôže, keďže si údajnú pomoc rozdelili nemecké a francúzske banky na záchranu rizikových investícií, na ktoré v mene politických záujmov roky zneužívali majetok klientov) a čoskoro budú Atény potrebovať ďalšie peniaze. V Nemecku má problémy Deutsche Bank, kde sa už tiež potichu hovorí, že aj keby traktory padali, treba ju zachrániť. Navyše, nemecké automobilky majú problémy s podvodmi, ktorých sa dopúšťali v súvislosti s dodržiavaním emisných noriem, kde ich čakajú mastné sankcie … no na rozdiel od bežných ľudí, v tomto prípade sa podvod neberie ako trestný čin, ba dokonca je možné, že sa nakoniec na škody, spôsobené zločinmi, poskladajú daňoví poplatníci …

… ktovie, aké tresty by dostali vlastníci nebankoviek, ak by sa im podarilo ako automobilkám – podviesť a okradnúť milióny klientov … niekto však stojí nad zákonom, podobne ako po II.svetovej vojne, keď prežili koncerny, pracujúce v prospech nacistov.

Výsledkom je, že čoskoro bude potrebné “ pekne veľké vrece peňazí “ … a rotačky idú síce naplno, ale problémy sa nedajú neustále riešiť emisiami (falošnej) nekrytej meny. Odkiaľ teda zobrať peniaze ?

Zlé jazyky hovoria, že je len otázkou času, keď nebude možné vyriešiť problémy inak, než metódou, ktorú použili napr. v komunistickom Československu v 50.rokoch. Keďže bolo po zničujúcej vojne, štát sa nevedel pohnúť z miesta – a tak došlo k menovej reforme, alebo pravdivejšie povedané – znárodneniu vkladov. Slušne povedané, do banky ste priniesli majetok a odniesli ste si – …. (však viete, čo …)

Môže sa to stať aj dnes ? Možno sa vyplatí pripomenúť príklad Cypru z roku 2013. Keďže štát smeroval k bankrotu, uvalila sa na vklady v bankách mimoriadna daň. Na škody sa poskladali klienti bánk. Na aké škody ? No predsa na škody, spôsobené (zjednodušene povedané) nákupmi bezcenných aktív. Teda na škody, spôsobené špekulovaním s majetkom klientov. Poskladali sa na riešenie následkov konania, ktoré by sa v inom prípade definovalo ako sprenevera (podvod, zanedbanie povinností a podobne).

Takže, ako sa naozaj majú veci ? Je naozaj zadĺženosť obyvateľstva nad únosnou mierou, alebo skôr bankám dochádzajú zdroje ? Alebo je za všetkým snaha zhromaždiť v bankách čo najviac peňazí pre prípad neskoršej (blízkej) potreby ? Možno by stačilo na odhalenie podstaty zamyslenie nad otázkou – prečo sa na škody a problémy cyperských bánk museli skladať vlastníci vkladov, keď v rokoch 2008-2009 záchranu bánk financovala únia ? Vari sa cyperskí klienti stali obeťami princípu, že pred zákonom sú si všetci rovní, okrem tých rovnejších ?

Grécko v čase žiadania  pomoci z eurovalu nakupovalo – zbrane … prečo ? Ako je možné, že aj napriek tomu mu bola pomoc poskytnutá ? A prečo sa vlastne pomoc Grécku použila na financovanie rizikových aktív zahraničných bánk, a neriešil sa reštart gréckej ekonomiky ?

Môžeme sa zamyslieť nad otázkou, akým spolkom vlastne únia je ? A možno nám pri hľadaní odpovede pomôže aj poznanie minulosti J.C.Junckera, pretože tá vypovedá o mnohom. Ako je možné, že predsedom Európskej komisie je politik, ktorý musel odstúpiť z postu premiéra pre finančné škandály a nelegálne odposluchy ?

Sú vari odpoveďou slová – “ … nič udivujúce sa voľbou J.C.Junckera na post predsedu Európskej komisie nestalo, pretože je – medzi svojimi ? “ No, potom je možno jasná aj odpoveď na otázku, prečo niekto chce, aby banky požičiavali len tým, ktorí majú úspory.