O Slovensku

Súhlasím s názorom, že teroristov a ich podporovateľov treba tvrdo trestať. Lenže si nemôžem pomôcť, ale pravidelne prijímané právne normy pre boj proti terorizmu vyvolávajú aj iný, neveľmi príjemný dojem.

Akoby niekto pod kepienkom terorizmu pripravoval a schvaľoval právne normy, ktoré sa budú môcť zneužiť aj proti kritikom vládnucich elít. Napokon, boli sme toho svedkami v USA, po neslávne známom 11.septembri 2001.

Pretože pod slovné spojenie obhajca terorizmu sa dá skryť doslova čokoľvek – aj prenasledovanie ľudí, ktorí oprávnene poukazujú na skutočnosť, že terorizmus je priamym následkom politiky veľmocí, a ich bezohľadného rabovania všetkého, čo má nejakú hodnotu. Rovnako nemôžeme ignorovať ani fakt, že v rámci únie stále existujú a pribúdajú snahy o potlačenie jej kritiky akýmkoľvek spôsobom. Dnes je to (zatiaľ) skôr v mediálnej oblasti, kde sa akékoľvek prejavy vlastenectva radia do škatuľky s extrémizmom a nacionalizmom. Ukazuje sa však, že budúcnosť môže byť oveľa horšia.

V tejto súvislosti môžem pripomenúť aj to, ako pokrytecky sa stavia (nielen) Brusel k terorizmu – na jednej strane prijíma zákony, ktoré majú pomôcť v boji proti nemu, na strane druhej mlčky toleruje Saudskú Arábiu, ktorej vládnuci klan sa nielen neštíti terorizmu, ale ho aj finančne podporuje. Aký to rozdiel v postoji – napríklad v porovnaní s Ruskom. A nie jediný – podobne sa správa Brusel aj vo vzťahu k Ukrajine, kde sa mlčky prizerá, ako je jedným z pilierov moci súčasných vládcov hnutie pohrobkov S.Banderu, či neofašistov. Dodnes sa nedokázal jasne vyjadriť ani ku krviprelievaniu v Odese, ktoré sa ani riadne nevyšetruje.

Čoraz jasnejšie sa ukazuje, kde sú skutočné korene konfliktu únie s Kremľom.

Možno je možné ovplyvniť obyvateľstvo krajín strednej a východnej Európy, ktoré už zabudlo, akým spôsobom trpelo v rakúsko-uhorskej monarchii, aby opätovne vkročilo do rovnakej rieky. Tým skôr, že v nejednej krajine vládnu poslušné elity, ktoré na pokyn Bruselu dokážu zaprieť všetko, a nejeden ich člen mení politické presvedčenie podľa aktuálneho závanu vetra. Avšak v prípade Ruska (a dnes sa dá povedať, že do veľkej miery aj Maďarska) už tento postup nefunguje. Istou nádejou na ovládnutie potenciálu Ruska bolo obdobie vlády B.Jeľcina, keď oligarchovia (verne obdivujúci civilizovaný Západ) vo veľkom delili Rusko, skupovali všetko, čo im prišlo pod ruky … a boli ochotní spolupracovať s každým, aj proti ruskému záujmu. Všetko však padlo zmenou v Kremli, a príchodom V.Putina.

Diktátora, ktorý sa vlastne vôbec nelíši od svojich kritikov. Pretože obe strany si účelovo vysvetľujú fakty a využívajú vo svoj prospech. Možno práve preto cítia voči nemu odpor, či zhnusenie – nedovolí im to, čo inde dovolili skorumpované elity. Nedovolí im ešte na chvíľu zachovať pochybný komfort, ktorý sa otriasa v pilieroch, keďže napríklad na záchranu Grécka by nestačili zrejme ani peniaze celej únie … ani nemôžu, keďže končia všade, len nie v Grécku. Čo Gréci (a nielen oni – ale aj Taliani či Španieli) chápu, a čoraz viac sa búria. Kritika pribúda a (zlodejské) elity začínajú mať strach z následkov vlastnej politiky.

A práve preto sa snažia vytvárať ohýbateľné zákony – napríklad proti terorizmu, ktoré môžu v prípade potreby poslúžiť proti komukoľvek. Preto sa snažia vytvárať silové zložky, ktoré nebudú spadať pod kontrolu štátu, ale priamo pod riadiace centrum v Bruseli. Preto aj neustále rozdúchavajú napätie vo vzťahu k Rusku, aby zakryli svoje skutočné úmysly.

Vybudovanie európskej diktatúry, zánik národných štátov a obnovenie rakúsko-uhorského geta národov v oveľa väčších rozmeroch … ak niekto o tom pochybuje, nech sa skúsi zamyslieť nad tým, prečo európske “ demokratické “ špičky mlčia pri obmedzovaní základného práva – ľudového hlasovania v Katalánsku o budúcnosti regiónu. Ak mohol niekto odtrhnúť Kosovo pre narkobarónov, prečo nemôže byť Katalánsko nezávislé na Španielsku ? Možno preto, že formálna španielska šľachta by išla – po žobraní ?