O Slovensku

Len „demokrati“ nevedia akosi prehltnúť, že ich nástrojmi sa môže bojovať aj proti ich záujmom.

Nerobím si ilúzie, kto a odkiaľ peniaze berie. Odjakživa platilo, že čo nejde dosiahnuť zbraňou, dá sa riešiť peniazmi a bude to platiť aj naďalej. Pobúrenie nad tým, že napríklad M.Kotleba by mohol mať peniaze z Ruska, je skôr takou fraškou pre menej informovaných, nič viac.

Pretože môžeme začať aj sankčným zoznamom EÚ, kde sa ocitlo mnoho súkromných osôb z Ruska, ktoré aktívne nepôsobia v politike, a jedinou hrozbou z ich strany je obchodná činnosť, ktorou môžu konkurovať „vyvoleným“ v Bruseli – a tak bol Krym vítanou zámienkou. Možno by skôr prospela otázka, prečo podobnou zámienkou nebol Irak, Líbya, Sýria či Afganistan, kde došlo k rozvratu štátu len na základe záujmov Bieleho domu.

Každý by sa mal starať najmä sám o seba … pokiaľ zasahuje do záležitostí iných, musí rátať aj s následkami.

Taká je realita nielen dneška. Napokon, stačí si spomenúť, že Slovensko bolo svojho času čiernou dierou Európy len preto, že zahraničným nadnárodným spoločnostiam sa ho nedarilo kolonizovať. Mečiarovi praktiky boli tiež len zámienkou, ak by tomu bolo inak, nemala by dnes významnú pozíciu v OSN – Saudská Arábia. Pretože o praktikách vládnutia rodinného klanu v tomto štáte nemohol ani len snívať tak Mečiar, ako aj ruský prezident Putin. Keďže je však Rijád poslušným a hlavne nenahraditeľnými spojencom v regióne, ktorý sa navyše poľahky zaobíde bez „spojenca“ z Bieleho domu – tak stačí zavrieť oči, alebo sa pozerať iným smerom.

O čom je teda dnešný svet ? O pokrytectve s názvom – demokracia.