O Slovensku

… a to aj napriek tomu, že sa život a udalosti okolo vás zamotávajú. Naozaj veríme, že vás politickí oponenti chcú zničiť, pretože z vás majú strach …

Však, ak sa na veci pozrieme objektívne, naozaj nie je na tom nič čudné, že účtovník a daňový úrad majú odlišné názory na znenie zákona a účtovné postupy. Akurát nedáva zmysel, prečo za chyby platí klient (účtovníka) a nie ten, kto chyby urobil (teda porušil zákony). Ale pri pohľade na vaše dobročinné aktivity sa dá pochopiť, že nemáte srdce niekoho žalovať za to, že je človek a omylný. Akurát nedáva zmysel, prečo nie je rovnaká tolerancia aj v prípadoch ľudí, ktorí sa pomýlili a zadĺžili, a dnes čelia rôznym exekučným konaniam.

Je naozaj hnusné a nepochopiteľné, že vaši oponenti vynášajú súdy, hoci žiadne rozsudky nepadli. Asi nepochopili, kto a kedy môže vynášať súdy bez rozsudkov, a žiadať vyvodenie zodpovednosti bez preukázania viny – vinníka. Netrápte sa však, určite to nerobia úmyselne, len nemajú dostatok mentálnej výbavy, aby pochopili jednoduché veci. A hlavne jednoduché pravidlá – napríklad staré a známe, že čo je dovolené Bohu, nie je určené volu. Jednoducho si ich nevšímajte, však aj tak vás nevolili, nie ?

… fuj, že to vôbec niekoho baví, hrabať sa v cudzej špine.

Život je ťažký a ľudia závistliví. Nevedia pochopiť, ako veľmi im chce niekto (napríklad vy, pán prezident) pomôcť tým, že sa stane prezidentom. Nevedia pochopiť, že morálny vzor sa má oprašovať a nie skúmať pod lupou. O vzore sa jednoducho nesmie pochybovať za žiadnych, ale naozaj žiadnych okolností. Nesmie sa o ňom pochybovať ani vtedy, ak sa za jeho chrbtom doslova vŕšia nepríjemné otázky … však je to vzor, nie ? A aj my, vaši fanúšikovia si hovoríme – nepriateľ môjho nepriateľa je môj priateľ, aj keby mal …

Nie pán prezident, nesmiete sa vzdať. Musíte odolať … za každú cenu, aj keby to malo mať nepríjemné následky pre Slovensko a jeho povesť. Musíte vždy a všade vysoko držať plápolajúcu pochodeň morálky, pravdy, spravodlivosti, lásky alebo slušnosti – pretože svet nezaujíma, kto pochodeň drží, stačí ak vidí – jej svit. A ak sa niekto predsa len pozerá na nositeľa pochodne, treba na neho ukázať prstom a hlasno vykríknuť – ajhľa mafián, nepriateľ, darebák … však, ak niečo podobné zvolá autorita, prezident štátu, nikto o tom predsa nemôže a nebude pochybovať, nie ?

Áno … pravda, ak to zvolá autorita, naozaj nikto nezapochybuje. Akurát na Slovensku márne hľadáme … autoritu v kresle prezidenta. Nie, prosím nebuďte smutný … určite ste autorita, len to nikto nevidí. Čo už … svet aj slepým patrí, nie ?