Pár slov o mafii . .. .

28. februára 2018 08:30, Prečítané 5 135x, cudzinec, Nezaradené

… nie, rozhodne nemám na mysli tú mafiu, za ktorú sa pokladali ľudia okolo M.Černáka, pretože tam nebolo veľa spoločných znakov s nebezpečnými spolkami mafiánskeho typu, ak teda nerátame bezmedznú brutalitu … skôr chcem povedať niekoľko slov o tom, čo sa dialo v Taliansku 70.-90.rokov minulého storočia, a aké to malo pozadie.

Je nepochybné, že počas minulého storočia sa stalo obeťou mafie množstvo politikov, ale aj novinárov. V prípade politikov platili slová mafiánskeho kajúcnika T.Buscettu, ktorý povedal o.i., že mafia zaútočí len na politika, ktorý nemá ochranu a podporu štátu. Dokonalou ilustráciou jeho slov boli vraždy A.Mora, C.A. Dalla Chiesu, alebo G.Falconeho, ktorého brutálna vražda bola začiatkom konca tradičnej Cosa Nostry v Taliansku. V prípade novinárov to mala mafia obvykle jednoduchšie, nemusela príliš hľadieť na následky ich smrti, nakoľko im obvykle chýbalo to, čo bolo prirodzenou zábranou u politikov – ochrana a podpora štátu.

Napriek všetkému násiliu, ktorého sa kedy mafia dopustila, sú odborníci na túto tematiku presvedčení, že mafia siaha k násiliu len vtedy, ak sa vyčerpali všetky ostatné možnosti, ako problém vyriešiť. Násilie škodí obchodom mafie, vyvoláva nežiadúcu pozornosť štátnych orgánov, nehovoriac o negatívnom postoji verejnosti. A základom úspechu mafie je nenápadné pôsobenie v spoločnosti, ktoré by sme mohli nazvať – nevytŕčaním z davu, alebo plávaním s prúdom. Čím menej pozornosti verejnosti a oficiálnych orgánov, tým lepšie pre nekalé obchody mafie.

Priam katastrofálne následky malo pre taliansku mafiu obdobie vlády S.Riinu, či B.Provenzana. Boli to roky, ktoré bezprostredne predchádzali rozpadu tradičnej Cosa Nostry, pretože obaja mafiánski kmotrovia sa doslova vyžívali v neobmedzenom násilí a odstraňovaní nepohodlných ľudí akýmkoľvek spôsobom. Prelomom v postoji talianskej spoločnosti sa stali vraždy G.Falconeho a P.Borsellina v roku 1992, ktoré vyvolali masové protesty v Taliansku, a o.i. viedli aj k definitívnemu pádu kresťanských demokratov, roky viac-menej neskryto spolupracujúcich s mafiou.

Pred súdom skončil aj G.Andreotti, viacnásobný taliansky premiér, minister a politik, ktorý sa v talianskom verejnom živote pohyboval v rôznych funkciách od konca 40.rokov 20.storočia. V jednom zo súdnych procesov bol odsúdený za podiel na vražde novinára C.Pecorelliho na 24 rokov väzenia, ale rozsudok bol nakoniec zrušený talianskym najvyšším kasačným súdom. Andreotti napriek mnohým svedectvám, vrátane oficiálneho stanoviska súdu, ktorý potvrdil, že mal kontakty s ľuďmi z mafiánskeho prostredia, dožil svoj život v pozícii doživotného senátora, čo tiež o mnohom svedčí.

O mnohom v súvislosti s mafiou v Taliansku vypovedala aj kniha R.Saviana – Gomorra, vďaka ktorej sa musí jej autor a novinár dlhé roky skrývať , keďže odhalil praktiky neapolskej camorry. Kniha bola neskôr sfilmovaná, a vznikol aj seriál, ktorý bol svojho času vysielaný aj na Slovensku (v súčasnosti ho ponúka ČT2, ak sa nemýlim). G.Ayala, bývalý taliansky prokurátor a niekdajší spolupracovník G.Falconeho povedal, že o jeho súkromnom živote sa v čase boja s mafiou dalo hovoriť ako o niečom, čo jednoducho – neexistuje. No napriek všetkým skúsenostiam, ktoré za roky svojho pôsobenia nadobudol, tiež potvrdil fakt, že k násiliu siaha mafia – v prípade politikov a novinárov – len ako po poslednej možnosti, keď všetko ostatné zlyhá.

V prípade politikov zvykla mafia postupovať podľa tradičnej šablóny – najprv prišla ponuka „výhod“ vo forme rôznych benefitov, v prípade neúspechu nasledovaná nečakaným kariérnym postupom, ak nepomohlo – prišli na rad vyhrážky, a násilné riešenie bolo poslednou možnosťou. Tento priebeh mali prípady generála Dalla Chiesu, či G.Falconeho. Ťahaním za nitky v zákulisí sa ich podarilo odsunúť z centra diania, obmedziť ich reálne možnosti a ich vraždy nasledovali až potom, ako predošlé riešenia zlyhali a obaja sa vrátili k naplneniu svojich cieľov. Dalla Chiesa vydržal ako prefekt Palerma sto dní, kým sa spoločne s manželkou stali obeťami atentátu. V prípade atentátu na Falconeho, ktorý sa odohral na diaľnici do Palerma pri dedinke Capaci, je najzaujímavejší fakt, že o jeho cestách, časoch presunov a cieľoch vedelo len ministerstvo spravodlivosti. Obaja zomreli, pretože stratili ochranu a podporu štátu. Prečo ?

Pretože sa dostali na poschodia, kde začínali byť čoraz viac viditeľné vzťahy medzi mafiou a politikou. Ich práca začínala ohrozovať najvyššie záujmy mafie, a začínala sa dotýkať ľudí, ktorých mohlo ďalšie pokračovanie obrať o mocenské postavenie, a zároveň ohroziť aj na živote, o čom by vedel veľa povedať niekdajší poslanec a senátor S.Lima. Jeho vražda nasledovala bezprostredne po tom, ako stratil pre mafiu akúkoľvek cenu v politickom ringu.

Je možné poraziť, či dokonca zničiť mafiu ? Nech budeme kdekoľvek na svete, odpoveď bude znieť rovnako – nie, mafiu nie je možné v dnešnom svete poraziť, pretože sa naučila žiť so štátnou mocou. Je s ňou pevne previazaná, a ktokoľvek sa pustí do boja s mafiou, skôr alebo neskôr nevyhnutne narazí – na nedotknuteľných ľudí. Zažil to napríklad C.Mori, ktorého poslal na Sicíliu taliansky duce B.Mussollini, a keď sa železný prefekt príliš dotkol vzťahov mafie a Ríma, bol odvolaný – a povýšený za zásluhy. Je to svojím spôsobom paradox, ale najviac zákonov proti mafii prijal práve G.Andreotti, ktorý bol podľa nejedného svedectva previazaný s jej záujmami. Ale jeho zásluhy na boji proti mafii nespochybňujú ani jeho kritici. Aj keď na druhej strane priznávajú, že jeho zákony boli najúčinnejšie práve vtedy, ak sa jednalo o ľudí, ktorých už mafia – nepotrebovala.

G.Ayala povedal, že mafiu v Taliansku najviac zmenili dve udalosti – pád železnej opony, spojený s otvorením hraníc, a obdobie, ktoré nasledovalo po vraždách sudcov Falconeho a Borsellina. Mafia sa musela stiahnuť do ústrania, ukončiť boj proti štátu a naopak, naučiť sa so štátom – existovať. Otvorili sa jej dovtedy nedostupné trhy v strednej a východnej Európe, čo prinieslo nové možnosti, ale aj novú konkurenciu – napríklad v podobe ruskej mafie. Najväčším prínosom pre záujmy mafie sú však otvorené hranice v rámci EÚ a spoločná mena.

_______________________________________________

Je Slovensko mafiánskym štátom ? Mafia má isté znaky, ktoré sú nezameniteľné. Pokiaľ budeme hodnotiť cez spôsoby existencie a činnosti politických strán, môže Slovensko zdanlivo vyzerať, že je mafiánskym štátom. Je totiž nepochybné, že politické strany sú obvykle uzatvorené kluby, ktorých členovia sa často dôsledne vyberajú, ba niekde je dokonca členstvo „cudzích“ nemožné. Nedá sa poprieť, že do politických strán sa vyberajú hlavne ľudia, ktorí môžu byť prínosom po finančnej stránke, alebo disponujú potrebnými kontaktmi. Ľudia, ktorí budú oddaní predovšetkým záujmom danej politickej strany, čo nemusí byť ani zďaleka v súlade so záujmami národa a štátu. A nedá sa poprieť, že podobným spôsobom si vyberá členov alebo spolupracovníkov – aj mafia.

Napriek tomu však chýba Slovensku niečo, čo ilustruje mafiánsky štát – a to je strach. Aj napriek rôznym negatívnym skúsenostiam sa nájde množstvo ľudí, ktorí sú ochotní ísť do boja proti zločinu, alebo ho aspoň podporiť, hoci len vo verbálnej rovine. Aj to je viac, než nič. Iste, zažili sme obdobia, počas ktorých vládol v niektorých regiónoch Slovenska strach (napríklad Dunajská Streda v časoch Pápaya a spol.), ale tieto obdobia netrvali dlho. V mnohom nám pomáha aj naša nedôverčivosť voči cudzincom, niekedy pomôže aj náhoda – napríklad v prípade Banskej Bystrice a snáh albánskej mafie o získanie postavenia v 90.rokoch minulého storočia.

Isté však je, že na Slovensku sa vytvorili mocenské štruktúry, ktoré sa dokážu udržať pri moci za akýchkoľvek okolností. Tzv.striedanie vlád je v podstate len kozmetickou úpravou pretrvávajúceho stavu, pretože politika po úspechu vo voľbách neviaže nič k tomu, aby dodržal volebný program, či naplnil sľuby, ktoré dal. Konanie, ktoré je v bežnom živote možné definovať ako podstatu rôznych trestných činov, je v politike bežnou a rokmi overenou praxou, ktorej nositeľovi vôbec nič nehrozí.

Možno by sme sa mali konečne zamyslieť nad vlastnými životmi a položiť si tú najdôležitejšiu otázku – v akej spoločnosti chceme žiť, alebo majú žiť naše deti ? V spoločnosti, kde bežný človek nesie plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia a zároveň musí niesť následky rozhodnutí politika, ktorý naopak nemá skoro žiadnu zodpovednosť ? Alebo v spoločnosti, ktorá dáva rovnaké možnosti všetkým, bez ohľadu na ich pôvod a spoločenské postavenie ?

Mafia sa môže objaviť a prosperovať len tam, kde zlyháva štát. Presnejšie, kde zlyhávajú volené elity, poverené riadením štátu. Klasickým príkladom na záver je jeden výrok – štát je zlý vlastník -, ktorým istý politik odôvodnil bezbrehú privatizáciu a doslova rozdávanie majetku štátu (teda majetku nás všetkých), hoci vlastne povedal – neviem spravovať majetok štátu k jeho prosperite – , ale voliči počuli len to, čo chceli počuť, a hlavne to – čo im momentálne vyhovovalo.

Slovensko nepokladám za mafiánsky štát … skôr si myslím, že na Slovensku – štát zlyhal, pretože ho riadia ľudia, ktorých schopnosti v nejednom prípade nestačia – ani na riadenie podlahy v nejakom obchodnom centre. Ešte aj tá by po ich odchode ostala špinavšia, než bola predtým. Ale pripúšťam, že Slovensko môže mať v istých chvíľach – znaky mafiánskeho štátu.

________________________________________________

Zdroje:

1.G.Ayala – životopis

2.G.Falcone – životopis

3.P.Borsellino – životopis

4.C.A.Dalla Chiesa – životopis

5.G.Andreotti – životopis

6.C.Pecorelli – životopis

7.Mafia – temná tvár Talianska (video) dokument

8.C.Mori – životopis

9.Mafia – História a pôvod zločineckých organizácií (video) dokument

10.Desať prikázaní mafie (video) dokument