O Slovensku

O tom, či sú alebo nie sú medvede premnožené, netreba polemizovať. Ak sa pohybujú v blízkosti ľudských obydlí a priame stretnutia s nimi sa množia, tak premnožené sú.

Medveď je príliš inteligentné zviera na to, aby vyhľadával stretnutia s ľuďmi. Kto už niekedy stretol medveďa, nikdy na to nezabudne. Obvykle človek ani o prítomnosti medveďa nevie, keďže ten sa podobným zážitkom vyhýba.

Ako dospievajúci som občas vyšiel s poľovníkmi na postriežku. Nikdy to nebolo o love, ale len pozorovaní zveri a jej správania. Strávil som niekoľko nocí pod širákom, ale macka sme nikdy nevideli. Kde-tu srnu, občas diviaka … nejakú líštičku-kmotričku, ale o medveďovi sme mohli len snívať. Dnes ? Do lesa na huby by som nešiel, a už vôbec nie s rodinou. Z lesných prechádzok sa stal adrenalínový šport, ktorého výsledok nie je nikdy jasný.

Príčiny premnoženia medveďov sú rôzne …

Kdesi na ich začiatku je chumaj, ktorý po tatranskej víchrici všemožne blokoval obnovu lesa a tým aj prirodzeného prostredia pre divú zver. Výsledkom “ochranárskeho” prístupu je postupná devastácia lesov, ktoré ničia škodcovia. A treba si rovno položiť otázku, kto a za koľko zabránil obnove lesa, pretože akoby náhodou pribúdajú rôzne stavebné aktivity aj tam, kde sa mal les obnoviť prirodzenou cestou.

Ktosi odhadol počet medveďov na tisícdvesto a nepokladá to za katastrofu. Teritórium medveďa hnedého zvykne pokrývať plochu od dvesto do štyristo kilometrov štvorcových. Pre zaujímavosť, rozloha našich veľhôr dosahuje tristoštyridsaťjeden kilometrov štvorcových, čo stačí v ideálnom prípade pre dva samce, alebo štyri samice. Nečudo, že dnes sa medvede potulujú aj tam, kde si ich donedávna ani kroniky napamätali.

Ale … ak ochrana, tak odborníkmi, nie ? Ochranári vedia, čo robia. Možno by sme im mali medvede prerozdeliť. Do dospelosti sú to celkom milé stvorenia, a neskôr … možno budú mať svojich ochrancov – ako zákusok. A možno po vlastnej skúsenosti získa ich pohľad a to nielen na medvede – nový rozmer. Hovorí sa tomu – realita.