O Slovensku

Ej bisťu, nikto nevie, či niečo podobné zvolal Jánošík pred popravou, a či si to vôbec dobre pamätám, ale na tom nezáleží …

Páni urobili z národa za tridsať rokov svojho “zodpovedného” vládnutia – bedač a otrokov cudzieho záujmu. Alebo skôr mešca … je najvyšší čas, aby sme sa im poďakovali. Tým skôr, že sme boli aj v deň výročia SNP svedkami panského pokrytectva, falošného vlastenectva a prázdnych slov v mene národa.

Národa, ktorý rečníci oslavujúci SNP a jeho hodnoty – zradili. Práve tí, ktorí s takým pohoršením nedávno komentovali 50.výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy, dnes potichu a nenápadne pripravujú legalizáciu cudzej “čižmy” na slovenskej hrude, a vznik európskeho superštátu, v ktorom sa rozpustia aj posledné zbytky slovenskej samostatnosti a štátnosti.

Budúci rok bude jubileum – 75.výročie SNP. Nebolo by krásne, ak by sme si ho pripomenuli bez kolaborantov cudzieho záujmu ? Bez vojnových štváčov, či priateľov politikov s neofašistickým pozadím ?

Iste, môžeme ďalej zatvárať oči a tváriť sa, že je všetko v najlepšom poriadku. Ale v živote platí – kto zradil raz, zradí opäť. Komu viac záleží na tom, čo si o ňom myslí zahraničný pobehaj, než na mienke národa, ktorý ho živí … to nemôže byť dobrý človek. Dobrým človekom nemôže byť ani ten, kto sa bez váhania pridá k štekaniu cudzieho psa na vlastný dvor.

Možno by sa dali slová Jánošíka pozmeniť a získali by iný význam … napríklad so slovami, že v srdci vlastenca a národovca nie je miesto pre bezmenný kus látky, nehanebne zavesenej vedľa symbolu národa a vlasti – národnej vlajky. Niet divu, že vandráci s plnými vreckami ukradnutých peňazí, nepremýšľajú nad tým, kde a ako budú žiť. Niet divu, že s takou ľahkosťou hovoria o tom, čo sami nepoznajú – sťahovaní za prácou.

Kto pozná pocity ľudí, znenazdajky prebudených v hlbokej noci, vyhnaných s úbohými batôžkami z ich domovov do tmy a neistoty, ako to poznali naši prarodičia na južnom Slovensku – pozná význam slova – vlasť.

Komu bude vlasťou široká a bezfarebná náruč novodobej európskej “monarchie”, keď už teraz jej predstavitelia neuznávajú názory národov a štátov, odlišné od ich predstáv ? Koho dnes nezaujíma váš názor a pohŕda ním, hoci je od neho závislý – ako sa bude správať, keď vás už nebude potrebovať ?

Hore hlavy, Slovač. Nehaňte predkov svojich v službe darebákov a zlodejov, voľbou chrapúňov a prezliekačov kabátov. Dnes máte ešte stále možnosť zmeniť svoj osud … ak sa budete len prizerať a veriť, že to iný za vás vybojuje … ostanú Vám nakoniec len slzy žiaľu, prázdnych spomienok a slová …

Dokonané jest …