O Slovensku

Veď si to len predstavte, sklamanie absolventa školy (strednej alebo vysokej) z toho, že nemusí tvrdo hľadať alebo bojovať o pracovné miesto, ale ho jednoducho má isté a staćí v danom termíne – len nastúpiť.

Alebo tragédia mladých párov, ktoré dostali podnikové byty a museli zúfalo premýšľať, ako ich zariadia … či zmieriť sa s tým, že už nebudú bývať s rodičmi, tlačiť sa v dome alebo byte aj s ostatnými súrodencami … viete, o aký nezabudnuteľný zážitok prišli ? Či zľosť mladých rodićov nad tým, že nemusia hľadať pestúnku alebo jeden z partnerov tráviť na úkor rodiny niekoľko rokov doma, pretože nejaký bezočivec im ponúkol miesto v podnikových jasliach alebo škôlke … prípadne sklamanie nás, slobodných a mladých, že sme letnú dovolenku strávili v podnikovom zariadení na úpätí Tatier a stálo nás to ani nie 10% z mesačnej mzdy … ako sme si vlastne mali také lacné veci vážiť, však to bola urážka, nie ?

Vrcholom drzosti toho zvráteného systému bol pravidelný rast mzdy, príplatky za prácu v noci, počas dní voľna alebo sviatkov. Nehovoriac o výkonových odmenách … chudák pracujúci neuveriteľne trpel …

Našťastie, dočkali sme sa doby so skutočnými hodnotami. Zrušili sa skoro všetky vyššie spomínané zvrhlosti a zaviedlo útrpné právo “Buď rád, že máš prácu”. Zamestnávateľ sa prestal zvrhlo starať o náše zdravie a oddych (naozaj to bola zvrhlosť, mať podnikových lekárov a dostať poukaz na liečenie), a začal sa riadiť konečne zodpovednosťou a cieľom zisku … pre pár najvyšších. Kašlať na plebs, však ľudí je dosť … vlastne až priveľa, však planéta je preľudnená, nie ?

Konečne dostali veci ten správny smer. Ochorel si ? Tak si vezmi dovolenku. Potrebuješ oddych ? Nemal si ochorieť a čerpať dovolenku. Nemáš jasle alebo śkôlku pre deti ? Tvoj problém, kto ti kázal mať deti ?

Nemáme ľudí na prácu ? Nevadí, privezieme … však kvalifikovanými odborníkmi sa krajiny tretieho sveta priam hemžia. Stačí ich priviezť a bude všetko oukej. A hlavne tá drzá domáca svoloč prestane vypytovať zvýšenie platov a konečne si uvedomí, kto je tu pánom a určuje pravidlá.

Konečne má všetko ten správny cieľ … konečne sa všetko vracia do správnych koľají našich pra-pra-pradedov, ktorým aj v kostole pán farár hovorievali – Na Zemi peklo, po smrti v nebi … len nevedno prečo tomu neveria aj páni a žijú podľa hesla – Na Zemi raj a po smrti je to jedno … dokonca tak žijú aj pán farár. Hm, asi nepočujú vlastné slová, nie ?