O Slovensku

Objavuje sa iniciatíva, ktorá by až na pôde OSN mala dosiahnuť vyšší stupeň ochrany novinárov v mene slobody slova a práva na informácie.

Každý život je hoden ochrany. Aj životy tých, ktoré boli ovplyvnené alebo zničené “prácou” mediálnych grázlov, ktorí v honbe za senzáciami, alebo na objednávku svojich pánov zámerne manipulovali s verejnou mienkou nepravdivými informáciami. Kto ochráni ľudí pred mediálnymi grázlami ?

Siedma veľmoc ? Skôr žumpa … tak vyzerá dnešná žurnalistika. Dnes už môže publikovať hocikto, ak vie písať na objednávku, vždy sa nájde niekto, kto ho zamestná. Klasickou ukážkou je diskusia dvoch mimovládnych trolov, ktorí všetko vedia, žiadne dôkazy predložiť nevedia, ale ich pravda je – nepopierateľná. Každý chce mier, ale len podľa vlastnej predstavy v štýle – na našom dvore rozmiestnime zbrane a vojakov, je to naše právo. Ak to urobíš aj ty, je to prejav – agresie z tvojej strany ! Čudné ? Kdeže, ilustrujúce súčasnosť.

Ako spoznať kvalitného novinára, pre ktorého je žurnalistika – poslaním ? Všetci ho chvália a on – berie podporu v nezamestnanosti a privyrába si vykladaním tovaru … 

Pravda a objektívnosť sa nenosia, nedajú sa z nich vyžmýkať peniaze. Na druhej strane je pravda luxusom, ktorý si nemôže dovoliť hocikto. A tak trvá nejaké vyšetrovanie už rok, ale žiadne obvinenia nepadajú, pretože … všetci vidia darebáctvo, poznajú darebáka, ale nikto nemá možnosti (odvahu) ukázať prstom. A napísať to, o čom už aj vrabce na drôte čvirikajú.

Späť k iniciatíve za ochranu novinárov … prvý ju podpíšem, ak sa spoji s iniciatívou za ochranu pravdy. Ak bude nielen chrániť novinára, ale aj trestať – napríklad za klamstvá, chránené použitím slova “údajne” alebo slova “údajný” … ak zakotví zodpovednosť novinára za to, čo zverejní a bude niesť následky za to, čo spôsobí. Ak vráti ľuďom status ľudí a bude ich chrániť pred senzáciechtivým darebákom, ktorý fotografuje obete tragédii, lepí sa na ne a obťažuje ich, hoci práve trpia. Ak sa konečne vráti slovu “žurnalistika” jeho pravý význam … a česť. Ak konečne pomôže k tomu, aby robili žurnalistiku profesionáli, a očistí ich poslanie od darebákov bez akýchkoľvek zábran.

Všetci si kladú otázku, prečo polícia neposkytla ochranu J.Kuciakovi. Nikto si však nekladie otázku, prečo mu ochranu neposkytol vydavateľ, keď vedel na čom pracuje, a mediálne domy majú na podobné účely dostatok prostriedkov.

Navyše, nejedná sa o nič neobvyklé, ak mediálny dom chráni svojho zamestnanca, obzvlášť vtedy, ak pracuje na téme, dotýkajúcej sa podozrení z prepojenia politikov, mafie a podobne. Práve vtedy je nezávislá ochrana doslova darom z nebies. Tak prečo ? Na otázku neodpovie nikto, alebo sa bude tváriť, že nezaznela.

Ak sa už má niečo v súvislosti so žurnalistikou riešiť, tak komplexne. Jednou z otázok na riešenie by mal byť aj opakovaný únik informácií do médií, ktorý poškodzuje záujmy štátu a občanov. Zákon jasne hovorí, kto a prečo má napríklad prístup k informáciám o trestnom konaní. Dnes sa však ukazuje, že má k nim prístup – hocikto. Ťažko sa potom diviť, keď konanie skončí neúspechom a zločinci sa na slobode vyškierajú. Aj to býva následok “profesionality” dnešnej generácie “novinárov”. Ale rozhodne v tom nie sú sami …

Ak je žurnalistika poslaním, má byť jej súčasťou etika, má byť nositeľom pravdy a objektívnosti … ak nie je, a jediným cieľom je honba za senzáciami, manipulovaním s národmi, v mene moci a zisku, potom nie je žiadny dôvod na ochranu novinárov …