Myslieť sa (nepripúšťa) . . .

Druhá svetová vojna je dnes len stránkou dejín. Krvavou, hanebnou, nepochopiteľnou …

Kto sme v tej dobe nežili, môžeme posudzovať dobu a osoby či osobnosti len z počutia, alebo čítania. Nič viac, nič menej. Osobnosti môžeme rozdeliť na pozitívne a negatívne. Podľa vplyvu a rozhodnutí v danej dobe. Nikdy by sme však nemali zabúdať, že hodnotiť treba v širších súvislostiach, teda aj s ohľadom na situáciu, v ktorej sa ľudia nachádzali.

Ako by dnes vyzerala mapa, ak by sa svojho času vzopreli nemeckému diktátu Beneš, alebo neskôr Tiso ? Ako by vyzerala, ak by sa Svoboda, Dubček, Husák a spol. vzopreli v auguste 1968 okupácii vojskami Varšavskej zmluvy ? Existovali by dnes samostatné Česko a Slovensko, alebo existovalo by Československo ? Alebo by stredom územia Slovenska viedla poľsko-maďarská hranica ?

Treba hľadať odpovede a zamyslieť sa, ako by sme sa v danej situácii zachovali – my.

Každá udalosť má svoje pozadie. Najväčšími kritikmi dejinných osobností ako Tiso, Husák či iní – sú ľudia, ktorí majú dnes plné nohavice aj napriek tomu, že na našich hraniciach nestojí žiadna armáda, pripravená na vpád. Kolenačkujú a bijú čelom o zem pred ľuďmi, ktorí sa ani zamak nelíšia od Tisa, ba niektorí nemajú ďaleko ani od Stalina či Hitlera. Už vidím, ako sa títo ľudia stavajú na odpor po zuby ozbrojenej, na všetko pripravenej armáde.😂 Ani náhodou, vzali by nohy na plecia a utiekli medzi prvými.

Osobnosti Slovenska ? Koho by som pokladal za najväčšiu osobnosť slovenského národa, naozaj neviem. Každá z tých, ktoré mi prišli na myseľ, žila v inej dobe a podmienkach. Ako ich porovnať ? Dá sa porovnať obdobie násilnej maďarizácie s obdobím po podpise mníchovských protokolov ? Neviem, ale asi nie. Ak sa chceme klaňať veľmociam za pomoc pri vzniku Československa, mali by sme sa najprv zamyslieť. Zamyslieť nad tým, o čo vlastne išlo po skončení prvej svetovej vojny. O pomoc národom pri uplatnení práva na sebaurčenie ? Ani náhodou. Rakúsko-Uhorsko bolo aj napriek mnohým problémom štátom, ktorého záujmy sa museli brat na zreteľ. Jeho rozbitie a oslabenie vplyvu habsburského rodu, ktorý ovládal aj Španielsko, bolo jedným z najvyšších záujmov veľmocí. Osudy národov pod čižmou Viedne nezaujímali okrem hŕstky národné orientovaných osobností – nikoho.

Koľko osobností by sme našli na Slovensku po roku 1989 ? O kom by sme mohli povedať – zaslúžil sa o národ ?

Ja tento národ musím zachrániť, aj keby mi mali všetci napľuť do očí  (G.Husák)

Slová, ktoré zazneli po augustovej okupácii, sú dostatočne známe. Sotva môže niekto poprieť inteligenciu a prehľad ich autora. Človeka, ktorý poznal aj odvrátenú stranu systému, a napriek tomu v jeho správnosť veril do konca svojho života. V modernej dobe prezliekačov kabátov pri každej možnej i nemožnej príležitosti si podobný postoj zaslúži len rešpekt.

Aký bol reálny prínos Husáka, zhodnotia iní a inokedy, keď opadnú emócie a prestanú názor sveta modelovať tí, ktorí majú ohybnú chrbticu.

V tejto súvislosti som sa zasmial aj pri “verejnom” pobúrení národa českého nad udelením ceny pre speváka J.Nohavicu, ktorej rodiskom je Rusko a odovzdávajúcim V.Putin. Nikdy som nemusel ceny za zásluhy, často končia v pochybnej náruči, alebo na divnej hrudi. Ale … vždy mi to pripadá menej zvrhlé, ako cena mieru pre toho, kto nielenže pre mier nič neurobil, ale ešte aj posielal (v štátnom záujme) vraždiť iných.

S osobnosťami je to proste ťažké, pretože tie skutočné často prehliadajú, a tie ocenené v nejednom prípade sú terčom (zaslúženého) posmechu. 

Však zdrap papiera a trocha cirkusu pre obecenstvo sú len v štýle starého známeho “chlieb a hry” …

Napriek všetkému môžeme byť hrdí, Slovensko má dostatok ľudí, ktorých práca si zaslúži ocenenie, bez ohľadu na dobu. Ak by som chcel niekoho oceniť, dal by som cenu slovenskému národu za to, že napriek nejednému ústrku doby a mocných dokáže neustále pripomenúť – kto sme, kde sme … a nič na tom nemenia ani rôzne (často umelo vyvolané) kauzy, či rôzni darebáci, ktorí chodia žalovať na vlastných do cudziny a tak špinia povesť vlastnej krajiny.

Buďme hrdí na Slovensko … krajinu, ktorá je v srdci Európy aj bez konkurzu na účasť v jadre Európy …

 

Anatómia slepého komentátora

22.07.2026

Poznáte ten osobitý druh internetového (a bohužiaľ aj reálneho) hrdinu? Človek, ktorý uvidí titulok alebo krátky text, jeho mozog urobí rýchly šprint v protismere, kompletne odignoruje pointu, ale v srdci zacíti nepremožiteľné volanie divočiny: „Musím k tomuto napísať svoj NÁZOR!“ Tu je malé zamyslenie nad týmto úkazom moderna: Je to vlastne fascinačný [...]

Dinosauria pomsta: Prečo nás dvojeurová sliepka dokáže pripraviť o dôstojnosť

21.07.2026

Keď sa zamyslíte nad evolúciou, musíte uznať, že príroda má zvrátený zmysel pre humor. Vedci tvrdia, že vtáky sú priamymi potomkami dinosaurov. Kým pri pohľade na holuba na stanici tomu len ťažko veríte, v momente, keď sa k vám na vidieckom dvore začne s roztiahnutými krídlami a zníženým podvozkom blížiť nahnevaný kohút, teória o T-Rexovi zrazu dáva dokonalý [...]

Krutá realita s medveďom “v pätách”

12.07.2026

Keď je v lese tesno: Prečo pribúda stretov s medveďom a čo nás čaká v budúcnosti? Diskusia o medveďoch na Slovensku už dávno nie je len témou pre poľovníkov a ochranárov. Stala sa z nej realita, ktorú ľudia na vidieku, ale aj turisti v podhorí zažívajú na vlastnej koži. Správy o stretoch, napadnutiach či medveďoch prechádzajúcich sa po dedinách plnia slovenské [...]

cudzinec

Kto sa nepoučí z vlastnej minulosti,je nútený si ju opakovať.Budúcu koalíciu volili tí,ktorí dali moc do rúk šialencov a hlupákov vo voľbách 2020.

Štatistiky blogu

Počet článkov: 2,465
Celková čítanosť: 10648994x
Priemerná čítanosť článkov: 4320x

Autor blogu

Archív