O Slovensku

Možno si naivne myslíš, že ma dokážeš vyprovokovať k reakcii, ktorou by sa dal docieliť koniec môjho publikovania, alebo niečo, čo by sa dalo zneužiť na nejaký súdny spor. Máš smolu …

Predovšetkým, spôsoby intrigánov poznám dlhé roky. Mnohí to už skúšali, a ani jeden neuspel. Možno to nevieš, ale spory nikdy nezačínam, a ak k nim náhodou príde, vždy ich ukončím. Práca s ľuďmi je síce ťažká, ale zaujímavá. A vždy sa nájde spôsob, ako vyriešiť problém, ktorý spôsobili iní. Aj intrigáni.

Asi ti to nikto nepovedal, alebo si to nepochopil. Život je krásna prechádzka záhradou, pri ktorej každý spadne, narazí na ostne, alebo sa kochá pohľadom na západ slnka. A vždy tam stretne aj ľudí, ktorí rozhadzujú po chodníku ostne a tešia sa z toho, ako iní bolesťou poskočia. Alebo nakoniec zbabelo zhodia vinu na okolidúceho, ak by mali čeliť následkom.

V danom prípade máš smolu. Nech napíšeš čokoľvek v snahe vyprovokovať nejakú zneužiteľnú reakciu, neuspeješ. Od detstva ma učili, že k starším slušne, k deťom s úsmevom a k zvieratkám – s dobrotou v dlani. A ono to naozaj funguje. Niekto iný povedal, že všetko má svoj čas. Pravda sa dlho obúva, však lož dovtedy obehne polovicu sveta, ale pravda je nakoniec v cieli – aj tak prvá.

Hádžeš rôznymi hanlivými termínmi a myslíš si, aký si zaujímavý. Možno, ale určite nie pre mňa a už vôbec nie pre tých, ktorí sú nielen ľudia svojou príslušnosťou k druhu, ale aj správaním.

Možno si to nepochopil, ale patriť kdekoľvek, kde nie si – je pre každého cťou. Možno si ti nepochopil, ale každý má len toľko práv, koľko sám prizná iným. A možno ti nikto nepovedal, že žiadny spor sa nedá vyhrať, pokiaľ sa preukáže, že žalobca ho sám svojím správaním úmyselne vyprovokoval.

Ale napriek všetkému – smola. Každý spor ctí víťaza len vtedy, ak vyhral nad rovnocenným protivníkom. Vyhrať nad niekým, kto sa nezmôže na viac, ako nezmyselné provokácie a primitívne urážky – to nie je česť, ale hanba. Pretože víťaz padne na rovnakú úroveň, ktorá symbolizuje jeho protivníka. Neustále bojovať potrebujú len tí, ktorých život je prázdny … ktorí sa obrátia a nevidia za sebou nič.

Ostatní máme dôležitejšie starosti a príliš málo času v živote, aby sme sa zaťažovali takými nezmyslami, ako sú životné komplexy stárnucich seladónov. Možno ti to nikto nepovedal, ale nikto nepoznáme dňa ani hodiny, kedy zistíme, že už nič a nikdy nezmeníme, neurobíme … pretože je koniec našich dní. Všetko má svoj začiatok a koniec … s jednou výnimkou – nekonečná je ľudská hlúposť.

Takže pokojne ďalej prichádzaj a rozlievaj žlč. Nemáme s tým žiadny problém … podlaha sa utrie a návštevník skončí v zabudnutí. Taký býva trest pre ľudí, ktorí sa nevedia správať – ako ľudia. Ľahko sa na nich zabúda … vlastne sú zabudnutí v okamihu, ako za sebou zatvoria dvere. Neexistujú, pretože, čo priniesli, to nie je podstatné …

Takže Janíčko (Ďurko, Ferko, Tónko) … trhni si nohou … ja mám krásny život a ty žlč, ktorú musíš denne rozlievať, aby si sa v nej neutopil … na otázku, kto je na tom horšie, odpovedia iní ….