O Slovensku

Smejem sa pri počutí rôznych výrokov, akou hrozbou je prípadný úspech Š.Harabina vo voľbe prezidenta. Aj keď, niečo pravdy na tom bude, len nie v tom zmysle, ako tvrdia jeho kritici.

Pritom, v prípade jeho zvolenia by mnohí (konečne) našli svoj pokoj. Môžeme začať sudcami, nespokojnými s tým, že ich výroky rušili senáty pod vedením súčasného prezidentského kandidáta. Pretože na vine neboli nedostatky v ich rozhodnutiach, ale fakt, že v rôznych odvolacích a iných konaniach rozhodoval – Harabin. Na nezákonnosti rozhodnutia nezáleží, ak sa ním dosiahne cieľ, myslia si mnohí a nielen sudcovia. Konečne by sa nemuseli báť, že ich rozhodnutie Harabina – zosmiešni.

Spokojní by boli aj tí, čo sa roky snažia o to, aby ho vyzliekli z talára. Napríklad istá pani, ktorá by bez podpory súčasného podnikateľa v kresle prezidenta už istý čas užívala dôchodok, pretože už dávnejšie prekročila vekovú hranicu. Alebo tí, ktorí podávali rôzne podnety na disciplinárne konania a ak aj uspeli, tak len na krátky čas a nakoniec padlo rozhodnutie v ich neprospech, za čo samozrejme môže Harabin a nie ich neschopnosť, či snaha o prispôsobenie zákona na svoj obraz. Či tí, ktorí sa snažili a napriek snahe prehrávali priame súboje s týmto kandidátom, hoci nikto neovláda lepšie zákony než oni … a nikto ich nedeformuje horšie, než práve – Harabin. Konečne by mohli zhodiť kabát, ušitý z hanby, podloženej krutou realitou, alebo pravdivosťou slov

Nie je podstatné, čo tvrdíš … podstatné je, čo vieš dokázať …

A dokázať sa toho podarilo v prípade kritikov Harabina veľmi málo, alebo – skoro nič. Dokonca aj pri otázkach na odmeny, ktoré boli priznané, sa vždy zosmiešnili tí, ktorí na ne poukazovali, pretože po slovách, že „Harabin konal len v zmysle platného zákona“ sa rozhostilo ticho, keďže nemali – argumenty.

Nie, to rozhodne nie je obhajoba Š.Harabina, ani propagácia jeho kandidatúry. A už vôbec nie podpora. Naopak – to je len konštatovanie reality, nemilosrdnej a mnohým jeho kritikom veľmi nepríjemnej. Pravidla, že mnohí začínajú konflikty s Harabinom, ale obvykle sa končia – úspechom Harabina. A možno by sme si mali konečne položiť otázku, kto vlastne na Slovensku aplikuje právo, ak ho podľa kritikov Harabin deformuje a napriek tomu v súdnych sporoch – uspeje.

Spokojní by boli aj jeho voliči, pre ktorých je skôr katastrofou predstava úspechu ľudí, ako je napríklad R.Mistrík. Spokojní by boli aj tí, čo ho nepodporia, ale nevedia si predstaviť ako prezidenta – B.Bugára. Dá sa predpokladať aj spokojnosť voličov M.Kotlebu … lepší Harabin, než ktokoľvek iný, ak to nie je ich kandidát. Prečo, prečo a ešte raz prečo ?

Asi preto, že na Slovensku sa nehľadá najlepšia alternatíva … ale skoro vždy len tá, ktorá je najmenej zlá zo všetkých – mizerných. Slovenské voľby akéhokoľvek druhu mi pripomínajú súťaž, v ktorej nemysliaci tréner nasadí starého, dýchavičného a smrteľnou chorobou trpiaceho adepta do súboja o titul majstra sveta, a hoci jeho nominant cestou posledný raz vydýchne, tréner je spokojný s tým, koľkí sa na jeho nehybnom tele potkli a nedokončili súťaž. A konečný (žalostný) výsledok ho vôbec nezaujíma.

Musím (objektívne) priznať, že napriek všetkým výhradám má Š.Harabin potenciál na spájanie národa … oveľa väčší, než kedykoľvek mal A.Kiska

Napríklad v druhom kole volieb by spoľahlivo dokázal spojiť všetkých – proti sebe. Pokiaľ by uspel, opäť by dokázal spojiť väčšinu politického spektra a opäť – proti sebe. Na Slovensku vládne taký zvyk, že kto nie je náš – ten je nepriateľ, aj keď je prezident. No nemôžeme sa tomu diviť, keď niektorým mravokárcom robia problém aj počty do päť, a pri jednoduchých otázkach pôsobia ako pacient – po lobotómii. Ale podľa iných sú budúcnosťou Slovenska, slušného Slovenska. Asi takou, ako jeden pár topánok, ktoré som si kedysi kúpil v čínskom obchode. Boli krásne, mali dobrú cenu, pôsobili pohodlne a dokonca vznikal pocit, že aj niečo vydržia. Vydržali mesiac, prvé dažde ich odpísali, zanechali po sebe hnusný zápach a pleseň na chodidlách, ktorá si vyžiadala skoro rok behania po doktoroch. A tak dobre to začalo, nie ?

Aký by bol Harabin prezident ? Neviem. Dokonca si často kladiem otázku, aký je vlastne právnik. Voliť ho nebudem. Nie preto, čo o ňom hovoria, ale preto, že mám inú predstavu o osobe prezidenta a Harabin mi do nej akosi nezapadá. Ale podľa toho, koľkí majú doslova panický strach z jeho úspechu, si často kladiem otázku – čoho sa vlastne boja ? Večnej výčitky, zosobnenej úspechom kandidáta, s ktorým roky prehrávajú spory ? No pravdou je, že na Slovensku sa neodpúšťa skoro nič, no hlavne úspech. Napokon, aj z aktu odpusteniam reprezentovaného (možným) udelením prezidentskej milosti sme dokázali urobiť právny paškvil v réžii tých, ktorí majú lásku a odpustenie neustále v ústach navlečené, ale len vo vzťahu k sebe … a vlastnému prospechu. Možno aj preto máme basy preplnené zlodejmi konárov a kukurice, a skutoční vagabundi nám veselo behajú po slobode.

Napriek tomu želám Harabinovi aspoň postup do druhého kola. Opäť by sa naplno odhalili charakterové vlastnosti slovenských politikov a zase by zablikala nádej, že volič konečne pochopí – o čom dnes voľby sú, a o čom by voľby – mali byť … voľby majú byť cestou k naplneniu najlepšieho záujmu voliča a národa, nie – politika a jeho politickej strany (mafie, firmy, rodinného klubu).