O Slovensku

Premiér P.Pellegrini má v rukách budúcnosť SMER-u, ak nájde odvahu na správne rozhodnutie bez ohľadov na názor predsedu strany, R.Fica.

Môže byť na diaľku riadeným poskokom expremiéra, ktorý už stratil zmysel pre realitu, alebo môže vložiť do stávky všetko a ukázať ostatným členom, že všetko môže byť inak … ale oni musia chcieť byť iní. A byť iný, znamená poslať predsedu zakladateľa strany – do dôchodku.

Pellegrini by sa mal poučiť z trpkého osudu svojej predchodkyne, I.Radičovej. Bola v rovnakej pozícii ako on, teda cnosťou z núdze a premiérkou len preto, že šéf strany Dzurinda nemal ani toľko dôvery voličov, čo by sa do náprstka vošlo. A prežila kruté poučenie, vychádzajúce z absurdného stavu, kde ako premiérka musela rešpektovať ciele svojho straníckeho šéfa. Nakoniec sa jej rozpadla vláda pod rukami, pretože nepochopila podstatu danajského daru v podobe dôvery k členom koalície, najmä však R.Sulíkovi. Bol to práve šéf liberálov, ktorý rozoberal jej výmenu s členom mafiánskych zoznamov a dnes väzneným podnikateľom, M.Kočnerom.

Pellegrini má na výber dve možnosti – rešpektovať vôľu Fica a skončiť ako Radičová, alebo sa prejaviť ako premiér a ukázať, kto je v tejto situácii pánom …

Ťažká voľba, ktorá však môže priniesť pokoj na slovenskú politickú scénu. Navyše, môže sa pozitívne odraziť aj v najbližších voľbách, ktoré by mohli skončiť nečakaným výsledkom, pre mnohých nepredstaviteľným a neželaným. Stačí sa zamyslieť nad kartami, ktoré dnes držia v rukách politické strany a ich predstavitelia. A či si to Pellegrini uvedomuje alebo nie, má síce v rukách mizerné karty, ale ich správnym vyložením sa môže stať – víťazom.

Prvou kartou je predseda SNS A.Danko. Najhoršia karta, akú môže niekto dnes držať v rukách. Hrdo, odborne a slušne skončilo vo chvíli, keď šéf národniarov zakopol o vlastný pomník z minulosti. Navyše, využíva každú príležitosť, aby sa prejavil vo svetle vodcu a nevadí mu ani podraz na koaličného partnera, ak to prinesie prospech. Danko súhlasí s verejnou voľbou sudcov ÚS, pretože nemôže nič stratiť, ale môže veľa získať – na úkor SMER-u.

Druhou kartou je B.Bugár. Lepšie, ako šéf národniarov, ale tiež nič extra. Bugár kandiduje na prezidenta, kde nemá reálnu šancu na úspech a dá sa predpokladať jeho koniec v aktívnej politike. Čo bude s jeho doterajším koaličným partnerom z núdze, teda R.Ficom a jeho stranou SMER-SD, je mu úplne jedno. No najväčším odkazom jeho politickej kariéry by mohlo byť ukončenie éry R.Fica, ktoré by mohol nakoniec vyložiť aj v duchu – urobil som to, na čo ste ostatní nemali odvahu a hoci mnou dnes pohŕdate, porážka R.Fica a ukončenie jeho éry – je moja zásluha. A bolo by na tom viac pravdy, ako na slovách, ktoré kedy vyriekli ľudia ako Sulík a Matovič. Nehovoriac o tom, aký dopad by to mohlo mať na budúcnosť strany Most-Híd.

Naozaj mizerné karty do hry o budúcnosť … vlastne by sa dalo povedať, že s týmito kartami nemôže vyhrať nikto … a predsa …

Odstavenie Fica a prevzatie kontroly nad stranou môže byť najsilnejšou kartou. Iste, dnes premiéra v konfrontácii s Ficom podporí málokto z významných členov strany SMER-SD. Ale platí to len dovtedy, kým bude podpora Fica spojená s väčšou perspektívou. Ak dokáže ponúknuť viac Pellegrini, nie je ťažké uhádnuť, ako skončí Fico. Alebo – kde skončí. Pretože súčasná podpora Fica nestojí na oddanosti členov voči jeho osobe, ale skôr na obavách z jeho vplyvu. Ak im ukáže Pellegrini obraz obyčajného človeka Fica, zradia ho vlastní skôr, než povie expremiér slovo – švec. A tretia karta môže byť najsilnejšou kartou do budúcich volieb. Netreba zabúdať, že mnohí dnes nevolia SMER práve kvôli osobe R.Fica a jeho najbližších. Vyčistenie stola a uvoľnenie miest pre ľudí, ktorí nie sú spájaní s rôznymi prešľapmi, by mohlo aj napriek absencii Fica znamenať návrat voličov, ktorí SMER počas rokov opustili. Najmä tých, ktorí svojho času zaistili jednofarebnú vládu SMER-u.

Takže … čo by mal Pellegrini robiť ? Neváhať a vsadiť všetko na jedinú kartu. Nie však v štýle I.Radičovej, ktorá sa pokúsila o nezmysel a tak aj dopadla. Naopak, mal by byť stratégom a vsadiť na zbraň, ktorej neodolá nikto, ani R.Fico. A tou zbraňou je – verejná mienka. Dať najavo všetkým, no najmä voličom a členom SMER-u, že majú na výber dve možnosti – neochvejne podporovať záujmy R.Fica a skončiť ako V.Mečiar, M.Dzurinda a HZDS či SDKÚ. Alebo sa pozrieť na veci reálne, a neobetovať pozíciu dlhé roky budovanej strany pre záujmy jedinej osoby, nehľadiac na to, že sa jedná o zakladateľa.

Môže Pellegrini vyhrať ? Rozhodne nemôže – prehrať. V očiach voličov sa môže stať zásluhou rázneho a čitateľného postupu osobnosťou, ktorá je hodná nasledovania. Stratiť môže len vtedy, ak zaváha v prospech svojho šéfa … no R.Fico v dnešnej situácii už môže – len stratiť.

Projekt SMER je mŕtvy, ak ho vedie R.Fico. No nie je nezmyselný. Rozhodne je reálnejší, než projekty politických firiem typu SaS a OĽANO. Najmä v druhom prípade sa dá vidieť, v čom je výhodné „poskytovanie“ miesta vo verejnom živote. Niekto sa stane poslancom a niekto iný získa štedrý príspevok na činnosť politickej strany, ktorá v podstate – neexistuje. Nemá riadne orgány, o jej činnosti rozhoduje v podstate jediná osoba …

Kto sa nad tým stavom zamyslí, rýchlo pochopí … tieto subjekty nemajú šancu konkurovať politickým stranám, ktoré sú budované na základe platnej legislatívy, a ani o to nemajú záujem. Čím menej zodpovednosti, tým lepšie. Však ľudia dajú hlas aj vtedy, keď niekto len vulgárne vykrikuje, uráža oponentov a neostáva po ňom žiadny viditeľný prínos. Hoci, ak by sa hodnotila efektivita poslaneckej „práce“ u týchto ľudí, zrejme by po nich ani pes neštekol. A práve preto môže Pellegrini aj napriek zdanlivo slabej pozícii – vyhrať.

Ak pochopí, že Fico je mlynský kameň na krku, s ktorým je problém udržať sa nad hladinou, a o úspechu netreba vôbec snívať … možno nebude SMER treťou stranou, ktorú jediná persóna dokázala založiť i zničiť …