O Slovensku

V čase, keď Američania za výdatnej kolaborácie eurobyrokratov okradli Srbsko o časť územia, aby mohli zriadiť najväčšiu základňu v Európe, a dali tak štát narkobarónom a obchodníkom s ľudskými orgánmi, sa rozhodlo aj o osude Krymu.

A bolo len otázkou času, kedy sa osud naplní. Naplnil sa vtedy, keď napriek predošlým dohodám sa odohral krvavý prevrat na Majdane a k moci sa dostal samozvanec a oligarcha P.Porošenko, za výdatnej podpory neonacistov a obdivovateľov S.Banderu. Európa vrátane Slovenska zatlieskala, hoci sa k moci dostali ľudia, pred ktorými sa aj dnes na Slovensku mohutne bubnuje na poplach a hovorí sa im – fašisti. Majdan bol potvrdený krvavým klincom v Odese, a dodnes nikto z medzinárodného spoločenstva nenavrhol sankcie proti Ukrajine za marenie vyšetrovania spomínaných krvavých udalostí. Možno aj preto, aby sa neodhalilo, odkiaľ pochádzali zbrane vrahov z Majdanu a Odesy.

Krymské referendum bolo len naplnením snáh, ktoré mali svoje korene v čase rozpadu ZSSR, a boli potlačené vyhrážkami Kyjeva za nemého prizerania medzinárodného spoločenstva, pričom kyjevský kabinet v tej dobe rinčal aj použitím jadrových zbraní. A tak sa opäť rozhodovalo o niekom (bez niekoho) … a jadrové odzbrojenie Ukrajiny sa zaplatilo ponechaním Krymu pod jej „kuratelou“.

Na Kryme je dnes pokoj a dokonca aj zanedbateľná menšina krymských Tatárov je spokojná. Iste, niekoľkí naivne veria sľubom Porošenka o návrate Krymu pod Ukrajinu, ale v tomto ohľade sa dá konštatovať v zmysle porekadla „sľuby sa sľubujú a blázni sa radujú“ …

Vyjadrenie slovenskej diplomacie nemôže nikoho udiviť. Ak niečo nemá slovenský diplomat, tak predovšetkým – vlastný názor. Vždy len ochotne opakuje to, čo nadiktovali mocnejší.

No realita nepustí – Krym je dnes ruský, obyvateľstvo Krymu je napriek želaniam eurobyrokratov spokojné a plány Ukrajiny nemajú v tejto otázke váhu fajky dymu.

A kým nezačne hľadanie spolupráce s Ruskom na báze rovnocennosti, bude sa vždy riadiť ruská politika príkladom iných veľmocí …