O Slovensku

Nazvať jedlom to, čo nám včera predložili na čerpadle Slovnaft pri výjazde Ivachnová, by chcelo príliš veľa odvahy …

Na premrštené ceny tovaru, ponúkaného na benzínových čerpadlách, som si už zvykol. Ak sa dá, okrem nafty tam nekupujem nič, ak nie – so škrípajúcimi zubami zaplatím, čo pýtajú. Všetko by však malo mať svoje medze …

Ale poďme od začiatku. V prvom rade by sa malo konečne rešpektovať, že žijeme na Slovensku a tomu by mali zodpovedať aj rôzne názvy. Iste, sotva môžeme čakať úctu k jazyku od ľudí, ktorí si nevážia ani národ. Fresh corner … nadpis, dokonale ilustrujúci našu neúctu voči vlastným koreňom a pätolízačstvo voči tým, ktorí si nevážia nás.

Pokrkvaný zdrap papiera, vytlačený z počítača, prezentoval zrejme “modernú” formu denného menu. Dojem nevylepšil ani euroobal, v ktorom bol strčený, skôr zvýraznil úbohosť …

Ponuka žalostná … nakoniec som si vybral vyprážaný syr so šunkou a hranolkami, keďže tam nebolo nič, čo by zaujalo …

Po štvrťhodine čakania pristálo na stole – žrádlo. Prepálené hranolky, nedopečený syr (polotovar), jednorazové balenie tatárskej omáčky … žiadna obloha, žiadna estetická úprava taniera, aj v treťotriednom bufete vyzerá ponuka vábnejšie.

S nechuťou som žrádlo do seba nahádzal, a ak by som nemusel, ani by som sa toho nedotkol. Na nešťastie, cukrovka je potvora a nehľadí na okolnosti …  najradšej by som si do toho taniera – odpľul. A ani to by nevyjadrovalo zhnusenie z toho, čo sa nielen ponúka, ale ešte aj predražuje.

Zlaté staré časy, napadlo mi pri odchode. Vtedy si čašník nedovolil niečo podobné priniesť hosťovi, a ak predsa, aspoň mal slušne strčený palec do omáčky v tanieri, aby hosť videl, čo sa mu nesie …

No … ak budete môcť, Fresh corner na výjazde Ivachnová radšej obíďte … ak nechcete odchádzať s kyslým úškrnom …