O Slovensku

Vykrikovanie Matoviča na poslednej tlačovej konferencii, kde prakticky napadol každého, s kým by mohol potenciálne odstaviť od moci SMER a R.Fica, svedčí o mnohom. Napokon, veľa vypovedajú posledné odchody nominantov jeho politickej firmy na čele s V.Remišovou.

Nestalo sa prvý raz a rozhodne ani naposledy. Od čias podrazu na R.Procházku vedia všetci, že od trnavského politického krikľúňa sa dá čakať všetko, len jedno nie – dodržiavanie dohôd. Jeho politické firemné hnutie je všetkým možným, len nie serióznou politickou stranou a len vinou laxného pohľadu oficiálnych orgánov na zákon o politických stranách ešte dnes existuje. Z fragmentov výpovedí bývalých členov je totiž nad slnko jasné, že skôr sa podarí niekomu vstúpiť do opustenej bane s neobjavenou zlatou žilou, než do politického hnutia Matoviča.

Nie, netreba hľadať dôvody, prečo tomu tak je. Vytvoriť serióznu politickú stranu znamená o.i. stratiť aj kontrolu na jej činnosťou, nemať priamy dosah na stranícke financie (pochádzajúce z vrecka daňových poplatníkov) a ohroziť postavenie predsedu. Teda jediného, kto môže mať dosah na všetko a všetkých. Nič na tom nezmenia ani infantilné zákony, najmä z dielne SNS, ktoré sú všetkým možným, len nie systémovým a hlavne funkčným opatrením. Už dnes a aj pred časom existoval zákon, ktorý jasne deklaroval, za akých podmienok môže vzniknúť a fungovať politická strana, a čo všetko musí splniť, aby bola vôbec registrovaná a mohla sa zúčastňovať riadenia štátu. Ľahostajný postoj poverených orgánov voči rôznym pochybným politickým stranám najlepšie dokazuje, že tento stav nemá nikto záujem riešiť. Dôvody sú jasné – každý účastník má dnes nejaké maslo na hlave a každý môže neskôr potrebovať potenciálnych porušovateľov pravidiel.

Verbálne útoky Matoviča svedčia o mnohom. Zjavne nemá argumenty a čoraz viac sa ukazuje, že jeho potenciálni partneri s ním viac-menej nerátajú. Alebo je skôr záložnou možnosťou pre prípad, ak by nejaký ten hlas-dva chýbali pre budúce uchvátenie moci.

Svojím spôsobom majú Fico, Danko a spol. doslova neuveriteľné šťastie na protivníkov. Každý ich chce konečne odstaviť od moci, ale tak, aby bol sám šéfom. Týka sa to Sulíka, progresívcov, či iných potenciálnych budúcich šéfov. Nikto neplánuje víťazstvo vo voľbách (však k uchváteniu moci nie je potrebné), stačí vytvorenie koalície v štýle cigánskej férovky, ktorá viedla svojho času k vzniku troch rôznych vlád – dvoch Dzurindových a jednej Radičovej. Ako to skončilo, dávno už vieme. Je len dokonalou ilustráciou tej doby a jej pokrytectva, že v súčasnom súdnom konaní proti M.Kočnerovi a P.Ruskovi stojí na druhej strane D.Lipšic, ktorý bol svojho času členom vlády M.Dzurindu za účasti – P.Ruska !

Ale späť k trnavskému spravodlivému. Začína mu tiecť do politických topánok a jeho politická firma sa začína potápať. Pomaly sa míňajú ľudia, ktorí by sa boli ochotní obetovať v jeho prospech. Míňajú sa aj tí, ktorí sú ochotní podporiť svojím hlasom drahý cirkus v podaní treťotriedneho herca. A čoraz viac sa zreálňuje pred jeho očami obraz vyschnutého štátneho „cecku“, ktorý mal takú úžasnú dojivosť pri nízkych „nákladoch“.

Ostáva však otázka – kedy budú konečne riadiť Slovensko ľudia s pozitívnym vzťahom k vlastnému štátu a národu, jasne deklarovanou a vymáhanou zodpovednosťou za rozhodnutia (a možné škody) … kedy bude konečne Slovensko štátom, napĺňajúcim potreby slovenského národa ?