O Slovensku

Kto to ešte nepochopil, mimoriadne kongresy sú poistkou, aby ani náhodou nebol ohrozený post liberálneho vodcu Sulíka. K dokonalosti chýbajú len balzamovači a primerané miesto na zvečnenie jeho génia …

Otázkou je, čo postaviť – pyramídu alebo mauzóleum. S pyramídou by to bolo asi ťažšie, predsa len nemáme priestranstvá, kde by nič nezatieňovalo slnečné lúče, ožarujúce genialitu jeho osobnosti. Kde priestor nesprznili developeri, tam dnes kempujú medvede.

Sulík zvoláva mimoriadny kongres strany z rovnakého dôvodu, aký ho viedol k podobnému kroku v minulosti. Vtedy týmto spôsobom odstavil konkurenta Mihála, ktorý nemal čas osloviť členskú základňu liberálov, čo nakoniec viedlo k jeho odchodu. Koho sa bojí Sulík dnes, to nie je isté. Nasledovníci Mihála sa nepochybne poučili, no zjavne im to nebude nič platné.

Majster prehratých volieb a velikášskych sľubov o blížiacom sa volebnom úspechu má poslednú šancu. Ak neuspeje v roku 2020 a nebude účastníkom vládnej koalície, nepochybne mu to spočítajú všetci, čo stoja v pozadí liberálneho tábora.

Aj preto sa snaží obrusovať hrany medzi všetkými možnými i nemožnými spojencami. V podstate sa dištancoval len od SMER-u (pretože by nemohol byť premiérom), a ĽSNS. Iste, verbálne odmietol aj SNS, ale všetci veľmi dobre vieme, ako to vyzeralo po voľbách 2016. Ak by to nešlo inak, aj Danko by bol dobrý.

Sulíkove zásady a odborníci sú ako Colombova žena. Všetci o tom hovoria, ale vidí to len on. Možno aj pre jeho nebotyčné ego, podľa ktorého majú všetci po škandáloch odstupovať, len jemu stačí – ospravedlnenie. Aj preto tvrdí, že je väčším darebáctvom susedstvo s Kočnerom, než posedenia ústavného činiteľa s Kočnerom a prejednávanie štátnych záležitostí. Aj preto je vinný každý sused Kočnera, ale pozemkového či daňového podvodníka treba najprv – usvedčiť a právoplatne odsúdiť.

No nič, jedného odborníka liberáli predsa len majú. V oblasti mimoriadnych kongresov, zameraných na udržanie funkcie predsedu. Ako sa zdá, Lenin nebude posledným – večne živým.