O Slovensku

Asi sa stala najlepšia vec,ktorá mohla.Hoci je zároveň najhoršou,pretože sa k moci dostala smiešna karikatúra Mečiara.Uvrešťané politické decko,ktorému niekto vytrhol hračku z ruky a nevie ani slušne priznať,že to nebola hračka a aj tak nevedelo s ňou nakladať.Tak to chodí medzi ľuďmi,pre ktorých je dôležitejšie mať,než vedieť.

A tak má Slovensko ďalšie prvenstvo – stalo sa prvou krajinou,ktorú vedie uvrešťaný diktátorík,neschopný akejkoľvek sebareflexie.Možno to konečne jeho voliči pochopia.Možno konečne pochopia,prečo sa tak búril proti zákonom,ktoré by zakotvili podmienky pre politické strany a vylúčili z rozhodovania o štáte – rodinné klany.Možno konečne pochopí,prečo mala karikatúra politickej strany dlhé roky len hŕstku členov,pre ktorých prepravu by stačil aj obstarožný trabant.

Dajte mu cumeľ a možno stíchne,povedal by klasik.Nuž,ak má byť tým cumľom riadenie štátu a tyranizovanie národa,je to trochu drahý špás,nie ? Nevadí,pospolitá Slovač znesie všetko. Aj usopleného krikľúňa,ktorý sa zbabelo skrýva za chrbty iných,pretože sa jeho tragikomické vystúpenie blíži ku koncu (a nič na tom nemenia ani jeho mlčiaci zbabelí kumpáni,ktorí si naivne myslia,že na jeho páde postavia svoj príchod k moci).Ináč má naozaj vyberaných priateľov – potkana,tchora a straku pobožnú (ktorá ťažko ochorela,keď sa v jej komore veľa cudzieho objavilo).

Asi verí,že síce žije v smrade,ale teplúčku … na to verili aj iní,a časom im zmrzol úsmev na ksichte … kedysi sa hovorilo,že na Slovensku má aj nejaká marhuľa svojho bieleho koňa.Zlé jazyky dnes hovoria,že sa pomýlila – nebol to kôň,ale – osol.Vrieskajúci spoza plota,aby nikto neveril,že vidí osla,lebo on je v skutočnosti – jednorožec.Čo už,dejinami ľudstva prepáchlo množstvo kravincov,kričiacich – my sme krémeše … našťastie,stačilo po nich dobre vyvetrať.