O Slovensku

Súhlasím s názorom niekoho iného,ale poviem to inak – pravda je najdrahšia komodita.

Drahá pre tých,čo sa do nej navlečú a ešte drahšia pre tých,čo sa chcú s ňou stotožniť.A na Slovensku je už tradíciou poklonkovanie mocným a úctivé sklonenie pred všetkým,čo je navlečené do luxusného hávu.A teda aj pred klamstvom.

Bedár  sa pravdy bojí preto,že definitívne potvrdzuje jeho postavenie v spoločnosti.A boháč sa jej obáva preto,lebo jej odhalením môže prísť o svoje postavenie v spoločnosti.

Výsledok je žalostný – bedár sa uctievaním klamstva udržiava v biede a boháč má ešte viac.

Nie je nič zúfalejšie,ako bedár tvrdiaci,že ak nebude slúžiť zadarmo,bude na tom ešte horšie.Nehovoriac o osobitnej skupine bedárov,ktorí slúžia zadarmo,aby niekto mal záujem o ich služby (a preto si nejakú “kukuricu” ukradnú v poli,aby mali čo jesť a mohli ďalej slúžiť zadarmo).A pokiaľ im niekto ukáže,že sú nielen sprostí,ale môžu skončiť aj v base,hľadajú palicu a kričia – zmizni,my vieme,čo robíme.

Slovač si už dávno prestala vážiť akúkoľvek hodnotu – zdravie,život či rodinu.Ak si to váži,tak len verbálne.Sebaúcta je takmer na nulovej úrovni.Slovo vlasť stratilo význam a nahradilo ho niečo,čo nemá tváre ani mena.Ale všetci sa úctivo poklonia,pretože v ich očiach

… aj ligotavé NIČ je niečo úžasné,čo si zaslúži poklonu.Nečudo,že Slovač žije dnes ako v časoch,keď o jej práve na sebaurčenie hovorili národovci.A nečudo,že sa dnes nemo prizerá,ako im mnohí nadávajú do antisemitov.