O Slovensku

Mnohí sa sťažujú, že pribrali a nevedia schudnúť. Skúšajú rôzne návody, recepty na zdravé jedlá, kupujú drahé a údajne zdravé suroviny, a stále sa nič nemení – nie a nie sa zbaviť pneumatiky okolo pása … prečo ?

U niektorých je zásadným omylom presvedčenie, že ak vynechajú niektoré jedlá – napríklad obed, pomôže to. Omyl – nepomôže. Čo vynechali na obed, dobehnú večer, len si to často nevšimnú, pretože žijú v šťastnej ilúzii – teraz môžem, však obed som vynechal. A potom idú spať … niet lepších podmienok na priberanie. Nakoniec sa ešte aj divia … a sú na tom horšie, než predtým.

Iným omylom je expresné chudnutie. Pokiaľ nie je vynútené lekárom a absolvované pod jeho dozorom, obvykle to končí oveľa väčšími problémami, než je pneumatika okolo pása. Telo nie je pokusný králik, a niektoré experimenty sa môžu skončiť všetkým možným, len nie spokojným pohľadom do zrkadla. Navyše, v nejednom prípade je priberanie následkom zhoršenia zdravotného stavu a skôr výzvou – niečo nie je v poriadku, treba ísť k lekárovi.

Sotva uplynula tridsiatka, začal som priberať. Nepomáhalo nič – ani každodenné športovanie, ani vyradenie niektorých druhov jedál. Ba niekedy mi bolo skôr horšie, než lepšie. Ktosi mi poradil ovocno-zeleninovú diétu, kamarát lekár ju schválil, ale konečným efektom bolo, že som zhodil sotva šesť kíl a pritom som pomaly nevládal chodiť … zdravotné vyšetrenia neukázali žiadny problém, a tak som musel hľadať, čo vlastne jesť … pretože ako tridsaťpäťročný som mal bezmála poldruha metráka.

Všetkého veľa škodí, je to naozaj pravda. Bol som zvyknutý, že denne som skonzumoval kilo paradajok, niekoľko paprík, dva-tri strapce hrozna, jablká … a presvedčený, že zelenina či ovocie človeku prospievajú a v žiadnom prípade nemôžu škodiť. Opäť omyl, ako som spomenul, všetkého veľa škodí. Aj dobrého, či zdravého. Nehovoriac o mylnom presvedčení, najmä chlapov, že keď som mal dvadsať, tak som mohol aj klince a nič … hej, ale dnes nemáš ani dvadsať, ani ten metabolizmus z tých čias, a určite ani ten pohyb, ako vtedy. Pribudli povinnosti, ubudol čas …

Skús farebný tanier … poradil kamarát. Keď jedia oči, brucho nerastie a človek je akosi sýtejší. Priprav si jedlo sám, aj to svojím spôsobom pomôže. Keď varíš, musíš občas aj ochutnať, aby si mohol dochutiť … iste, vŕtalo mi vtedy hlavou, asi preto sú mnohí kuchári rovnakí masliaci ako ja, lebo stále ochutnávajú … somár, smial sa kamarát, oni ochutnávajú aj z niekoľkých hrncov, ty budeš len z jedného …

A tak som to skúsil … však za to nič nedám. Princípom farebného taniera je, že je tam viacero zložiek v malom množstve, a samozrejme každá inej farby. Porcia vyzerá oproti bežnej často smiešne, zdá sa akási malá, taká detská … ale časom sa ukáže, že je to len optický klam. Niekedy je proste málo viac …

Porcie … no, kedysi som bol zvyknutý na zabehnutý pomer – teda dvesto gramov príloha, sto gramov mäso, nejaká omáčka, obloha … možno to funguje v mladších rokoch, ale po štyridsiatke som mal ťažký žalúdok aj z tejto porcie, hoci som bol pocitovo – hladný. Po mesiacoch skúšania som si nakoniec zostavil jedálniček, ktorý síce nezaručí schudnutie po pár týždňoch, ale napokon – čo sa vlečie, neutečie. A výsledok sa pomaly prejavuje.

1. Raňajky – kto ich vynechá, priberá. Rovnako priberajú aj ľudia, ktorí raňajkujú ako na hojdačke – raz o šiestej ráno, inokedy o deviatej … ak je to len trochu možné, raňajkovať treba v rovnakom čase, a to platí aj o ostatných jedlách. Raňajky majú byť pestré, a nech si hovorí ktokoľvek a čokoľvek – raz týždenne nevadí, ak si na raňajky dáte aj to, čo vám chutí, hoci je to nezdravé. Platí však zlatá zásada – podľa možnosti len kvalita, žiadny odpad. Sám na raňajky dávam prednosť jogurtu, 100 gr uvarenej ryže v mlieku, dochutenej malou lyžičkou medu, jablku a banánu. Jogurty kupujem len z našej výroby (pokiaľ si ich neurobíme doma), populárnym značkám sa vyhýbam, lebo sa podľa môjho názoru nepodobajú jogurtu ani pri pohľade z vesmíru.
2. Desiata – niekto to obchádza, nie je vraj dosť času, lenže … čo vynecháš na desiatu, dobehneš na obed a často s oveľa horšími následkami. Pre mňa je tento chod len doplnením energie, takže obvykle kombinujem sójovú tyčinku a niektorý druh ovocia, najčastejšie pomaranč, či mandarínku. Obvykle to stačí.
3. Obed – ak si ho pripravujem sám, riadim sa len niekoľkými zásadami. Pokiaľ sú jeho súčasťou cestoviny, pred varením ich opražím na oleji. Napríklad tarhoňu, dám na panvicu (wok) trochu oleja, prisypem polovicu kávovej lyžičky mletého cesnaku, štipku soli … nakoniec samotnú tarhoňu, ktorú pražím, kým nevyzerá dvojfarebne a následne zalejem vodou, ale len tesne nad úroveň cestoviny. Potom už postupujem klasicky, varím cestovinu, kým nezmäkne … ale od prechodu na tento postup nemám z cestoviny ťažký žalúdok. Rovnako som prestal kombinovať veci, na ktoré som bol zvyknutý z detstva – ak si pripravujem mäso, ako prílohu nedávam ani zemiaky, ani ryžu … ale len chlieb, obalený vo vajíčku a opečený. K tomu nakrájam jednu paradajku, papriku, kúsok uhorky. Ak mám na pláne cestoviny, vyhnem sa mäsu – stačí napríklad paradajková omáčka, a posypať syrom. Alebo sa mi osvedčilo kombinovať cestoviny s hubami, hráškom a mrkvou. Skúšal som už aj praženú tarhoňu s čerstvým ovocím, ktoré som jemne zomlel na mixéri a následne som posypal škoricou, ale poviem otvorene – asi to nebude každému chutiť, a aj sám som bol z tej chuti v rozpakoch. Zemiaky ? Mám ich veľmi rád, ale časom zisťujem, že je veľmi ťažké pripraviť ich tak, aby nezaťažili žalúdok a nezanechali následky. A tak ich konzumujem len na paprike, občas s fliačkami … ale naozaj málokedy.
4. Olovrant – 2 dcl kakao, kúsok vianočky, makovníka, alebo niečoho podobného … treba dať svoje aj chuťovým pohárikom, v primeranom množstve.
5. Večera – nikdy nejem po siedmej večer, ak sa neocitnem v situácii, že som k tomu nútený. Pri večeri som prešiel výhradne na polievky, nech sa žalúdok trochu upokojí a človek nejde spať ako súdok. Miska vývaru s krupicovými haluškami robí zázraky … aspoň u mňa určite.

Vytriedil som aj nápoje, ktoré som dlhé roky pil. Colu a veci podobné už nepijem skoro vôbec, vlastne po nich siahnem len vtedy, ak nie je na výber. Zlozvykom je u mňa čaj, toho sa nevzdám … vyhýbam sa však tým rôznym farebným vodičkám, ktoré nazývajú ovocnými čajmi a s čajom nemajú nič spoločné, teda okrem názvu. Mlieko je u mňa trochu problém … hlavne preto, že hoci ho len mierne ohrejem, okamžite mám problém so žalúdkom … a studené ? Bŕŕŕŕ … to naozaj nemusím.

Stres … tak ten je najspoľahlivejším konštruktérom pneumatík okolo pása. Mnohí ľudia riešia ťažké situácie – jedením. Nemám čo tajiť, aj ja som dosť prchká povaha, a často som zistil, že nejaký problém, ktorý ma vytočil, som nevedomky “ vyriešil “ dobrým obedom či večerou. Časom som to zmenil, a v konfliktných situáciach sa chovám inak – neberiem si na plecia problémy iných. Nehádam sa o práci, mám svoje postupy, rokmi odskúšané a pokiaľ chce niekto a niečo robiť inak – nech, ale bez mojej účasti. Prestal som robiť aj bútľavú vŕbu, ktorej sa môže vysťažovať každý okoloidúci … všetci máme svoje problémy, a za spovede je platený kňaz. Aj tak to často skončilo tým, že pomôcť som nevedel, ale neustále som nad vecou a problémami iných premýšľal.

Osvedčila sa mi aj veta – rešpektujem tvoj názor, a urobím si to po svojom. Hlavne vtedy, keď prídu rôzni nosiči vzduchu a presviedčajú ma, že by som mal zmeniť dodávateľa toho či onoho … a nechcú chápať, že nechcem nič meniť.

Výsledok ? No, nechudnem za pár mesiacov, ale výsledky pomaly vidieť … a hlavne, neodráža sa to negatívne na mojom zdraví. Jedno som však pochopil – kým nie ste v pohode psychicky, nikdy nebudete v pohode – fyzicky. Nepomôže žiadna diéta …