O Slovensku

Nech je medzi nami od začiatku jasné – nejdeme sa baviť o cene splachovačov a iného materiálu. Ideme si vysvetliť niečo, čo “ odborníci “ na ekonomiku nechápu … a úmyselne šíria nepravdivé informácie. Nie, nie je to príspevok o politike, je to príspevok o ľuďoch, ktorí nemajú vo svojej nenávisti a závisti hranice …

Takže – otázka prvá – poznáte rozdiel medzi materiálom a učebnou pomôckou ?

Mnohí, súdiac podľa horúcich diskusií ohľadom nákupov ministerstva školstva, vôbec netušia, o čom vlastne hovoria … stačí, že si môžu do niekoho kopnúť … povedzme si otvorene, pravda ich nezaujíma.

Pre tých zvedavších a technicky zdatnejších – čo myslíte, aká je životnosť bežného materiálu, ak ho podrobíte skúške opakovanej montáže a demontáže, navyše realizovanej … nekúsenými amatérmi ? Alebo študentmi technických odborov ?

Použijem príklad – pred rokmi sme v rámci výpomoci jednej škole nechali tretiakov rozoberať sálový počítač. Nie, nejednalo sa vôbec o jemnú a náročnú mechaniku – v podstate rozoberali mechanické diely, vyberali a zakladali skrutky, a vykonávali iné, naozaj jednoduché práce. Po dvoch rokoch bol však predvádzací kus počítača zrelý do šrotu – prakticky žiadny mechanický diel nesedel, ako mal. Niektoré skrutky sa už vôbec nedali založiť … iné zase vyžadovali nadľudskú námahu, aby sa ich podarilo vybrať. Iste, montáž a demontáž mohol vykonávať poverený technik, ale čo by sa potom naučili študenti ? Nič …

Dnes máme na podobný účel špeciálny kus, ktorý je upravený tak, aby odolal opakovanému namáhaniu v podobe neustálej montáže a demontáže. Je to špecializovaná pomôcka na výuku, a tomu zodpovedá aj jej cena – niekdajší kus na experimenty sme kúpili pomaly ako šrot, doslova za odvoz … za učebnú pomôcku by ste si pokojne kúpili špičkový televízny prijímač.

Otázka druhá – ako prebieha výuka na školách ?

Áno, na niektorých školách je zvykom, že s učebnými pomôckami narába výhradne vyučujúci a žiaci/študenti sa len pozerajú. Tomu neskôr zodpovedá aj ich reálna schopnosť v praxi. Niekde sa dokonca nájdu aj starí majstri odborného výcviku, ktorí doslova a dopísmena dokážu čokoľvek … ale tých je naozaj hŕstka.

Obvykle však pred uvedením pomôcky (akejkoľvek) do výuky musí vyučujúci absolvovať zaškolenie do jej používania. Kedysi som podobné školenie pripravoval, vyžadovalo si to prípravu tlačených materiálov, prípravu samotných pomôcok, celý organizačný cirkus okolo … myslíte, že je to zadarmo ?

Otázka tretia – aká je reálna ponuka učebných pomôcok ?

Mizerná … keď sa aj pomôcky nájdu, vždy je problémom kvalita, ale pravidlom – premrštené ceny. Niektorí to riešia tak, že použijú ako pomôcku konkrétny výrobok, ktorý sa im po pár mesiacoch rozsype, lebo nebol vyrobený z takého materiálu, ktorý je dostatočne odolný voči všetkému, čo súvisí s opakovaným rozoberaním a skladaním.

Keď hľadám elektronické stavebnice, je to tiež na zaplakanie … dokážem nájsť modely, ktoré sú vhodné pre deti okolo dvanásť rokov, ale nájsť niečo pre stredoškolákov – to je naozaj zázrak, ak sa podarí. Nebyť rôznych starých kontaktov, kamarátov, ktorí pôsobia vo výrobných spoločnostiach a vedia zohnať niečo, čo sa bežne na trh nedostane … neviem, neviem. A aj tak sú to väčšinou veci, ktoré vlastne ani nie sú určené na výuku …

Čo si myslím o aktuálne horúcej téme, teda programe ministerstva školstva, ktorý je tak kritizovaný ? Nič … pretože som tortúrou hľadania učebných pomôcok prešiel viackrát, zažil som aj pokusy o ich výrobu … a dobré časy skončili, keď sa odborná výuka odtrhla od povinnej praxe vo výrobe.

Učebné pomôcky sú v súčasnosti doslova bezodnou studňou, v ktorej málokedy nájdete – vodu. Umením je nájsť odborníka, ktorý dokáže myslieť ako pedagóg a je schopný – napísať učebný materiál. Materiál, podľa ktorého je možné učiť a dosiahnuť výsledky. Dnes už ťažko nájdete takých hlúpych ľudí, ktorí vytvoria kvalitné dielo za diplom a stovku do vrecka. Každý vie, že napríklad učebnica sa bude v prípade schválenia opakovane distribuovať, a je úplne normálne, že očakáva primeranú protihodnotu. Tým skôr, že konečný výsledok predchádzajú mesiace, neraz roky prípravy, zbierania materiálov a tvrdej práce.

Takže – ak už niekto chce kritizovať výdavky na obstaranie učebných materiálov a pomôcok, nech je to odborník, ktorý sa problematike rozumie … a nie skrachovaní pobehaji, za ktorými sú zásadne len prázdne reči …