Zoznamy nepriateľov, či nositeľov “ neprijateľných “ názorov nie sú ničím novým. Neobjavili ich aktivisti, mali ich už iní a dávno pred nimi.
Je však úplne zbytočné, aby sme sa touto formou tvorby bližšie zaoberali. Možno postačí, ak sa zamyslíme nad istou myšlienkou
Doba sa mení, ľudia ostávajú stále rovnakí
Kto dnes vytvára zoznamy ľudí, ohrozujúcich svojimi názormi spoločnosť, dokonca sa sám nominuje do pozície Veľkého moralistu a ešte sa tým aj nepokryte chváli, nebol iný ani pred rokom 1989, len to robil v mene niečoho úplne iného. Niečoho, čo dnes silou-mocou odsudzuje, aby si nikto nevšimol, že je to stále len on – chameleón, ktorý mení farbu a názory podľa toho, čo je aktuálne v móde.
Smutné je len to, koľko priestoru dostáva tento druh vo verejnom sektore a médiách … ale nie je to nič udivujúce, pretože aj tam dnes ešte stále pôsobia ľudia, ktorí písali oslavné básne na Víťazný február, či na Večné časy prisahali spojenectvo krajine, ktorej časť dnes – opľúvajú.
V mene veľkého dobra páchajú veľké zlo … a myslia si, akí sú skvelí a jedineční … nuž, aj ten Kotleba, ktorého teraz denno-denne pretriasajú na stránkach svojich plátkov, má viac morálky v malíčku, ako oni – v celom tele.
Luteran, zlý bol z Teba eštebák. Spoliehať ...
vidíš luterán ty nevieš kto som a ja viem ...
Takýto" mysliteľ" národa sa nám ...
Jožko môj, prepáč mi, až teraz som sa dostal ...
ahá, takže luterán je eštebák. Raz eštebák,... ...
Celá debata | RSS tejto debaty