Politika HZDS a V.Mečiara by sa dala charakterizovať jednoducho – nikde a nikomu, len mne samému …
Ak by nebol chamtivý, dnes by sa o jeho amnestiách nediskutovalo. Stačilo tak málo – pokrytecky sa postaviť pred kamery, niečo potárať o krivdách v prospech vyvolených (napr.prezidentovho syna), vyroniť krokodíliu slzičku a hrdinsky (ako ostatne vždy) prehlásiť – ja to napravím … a v súlade s rozhodnutím (už) bývalého prezidenta udeliť tzv.všeobecnú amnestiu. Čo by sa stalo ?
Nič … chvíľu by národ šomral ako v prípade V.Havla, babky – demokratky by horlivo tlieskali súcitu otca národa, a skutky ľudí, ktorí konali v prospech Najvyššieho muftiho by sa skryli pod spoločným dáždnikom, ktorý by prakticky znemožňoval akékoľvek úvahy …
Lenže … to by nesmel byť niekto sebec a vo svojich očiach jediný, národom Vyvolený …
Istý “ kriminalista “ povedal – väznice sú plné sporivých ľudí. Niekto šetrí tým, že si ponechá to, čoho sa mal dávno zbaviť, najlepšie po protizákonnom skutku …a iný zase tak, že vidí ako ľudí len svojich kumpánov (asi preto, že ho môžu natrieť). Čo majú spoločné – nakoniec obaja na svoju sporivosť doplatia. Hoci v tom aktuálnom prípade má dotyčný sporivec toľko šťastia, že na svoje sebectvo možno nikdy nedoplatí. Pravdou ostáva, že dal príklad … zneužívaný jeho nasledovníkmi dodnes.
Dnes sa milosť priznáva skoro výhradne len privilegovaným vagabundom, nadľuďom … ľuďom, ktorým spoločnosť môže tlieskať za ich pracovné výsledky, ale nesmie ich trestať za ich protizákonné prešľapy … na to máme predsa plebs, aby dostával zaslúžené tresty – nie ? Nečudo, že máme aj takých, ktorým sa zákonný pardon ujde aj opakovane … však sú rovnejší od rovných, nie ?
Ako to už na Slovensku býva, otec národa si sprivatizoval dokonca aj prejav zákonného súcitu (po vzore svojho nepriateľa), a samozrejme – jeho nasledovníkom tento stav vyhovuje, ba ešte ho aj posilnili – ale veľmi radi by potrestali toho, kto bol – prvý. Politické pokrytectvo v praxi – keď sa prijmú tvrdé novelizácie zákonov ľuďmi, ktorí urobia nebezpečného zločinca aj zo zlodejov kukurice, dreva či neplatičov výživného – ale za národohospodárske škody, ktoré sami napáchajú, sa trestajú naozaj veľkoryso – zbavením funkcie. Presne rovnako, ako v prípade volebného zákona, ktorý tak ostro kritizovali – vinník je Mečiar, ale sami ho nemenia, lebo im vyhovuje. Ako v mnohých iných prípadoch …
Udelenie milosti bolo kedysi výsadou panovníkov … nikdy sa o nej nehandrkovalo ako na tureckom trhu, nech už si myslel ktokoľvek a čokoľvek. Doba sa však mení … a keďže žijeme v dobe demokratického cynizmu, tak dnes je milosť aktom pre vyvolených … kto nie je vyvolený, bude rýchlo zatratený. Preto sú možné opakované milosti, dokonca aj v prípadoch, keď vinník porušil zákon úplne rovnakým spôsobom … preto sa honosné a s veľkou pompou oznamuje akýkoľvek prejav súcitu … pretože dnes už vôbec nejde o súcit, ale len vytĺkanie politického kapitálu.
Prečo tridsať spravodlivých nekričalo ukrižuj, keď sa istej celebrity udelila opakovaná milosť ? Pretože sa z toho nedalo vytrieskať absolútne nič …
Nad tým by sme sa mali zamyslieť … prečo si niekto mohol sprivatizovať nielen štátny majetok a potom ho zničiť, ale dokonca aj – súcit. Prečo mnohí kričia o záujmoch obetí trestných činov, ale zločincov po výkone trestu vykopnú na ulicu, a obete ich musia dokonca aj živiť – namiesto náhrady škody … pretože neexistuje systém, ktorý by im dal pracovné miesto a zaistil náhradu spôsobenej škody … prečo máme vo väzniciach plno neplatičov výživného za pár tisíc eur, zlodejov dreva, kukurice, zemiakov, ale nesedí tam ani jeden politik, ktorý spôsobil miliónové škody celému národu … hlavne, že meditujú o Mečiarových amnestiách …
Celá debata | RSS tejto debaty