O Slovensku

Kto dnes hľadá objektívne spravodajstvo na Slovensku, má jednoducho smolu. Väčšina zdrojov zodpovedá obsahom záujmom svojich vlastníkov, alebo ani nejde o kvalitu informácií, ale len predajnosť … pri porovnaní niekdajšieho ideologicky orientovaného denníka Pravda so súčasným, údajne pravdu hľadajúcim SME alebo DenníkomN – nevidím žiadny rozdiel. Skôr sa mi zdá, že niekdajšia Pravda bola z hľadiska obsahu – kvalitnejšia.

Po nečakanom vznesení obvinenia voči konateľovi spoločnosti KTAG sa však v médiách strhla panika. Nečudo, začal sa mnohým rozpadať falošný ideál súčasného prezidenta, ktorého všemožne vykresľovali ako morálny vzor, niekde dokonca nedostižný, alebo aj obeť intríg R.Fica a spol., no márne. Pomník slobody, slušnosti, cti a maják na ceste za (údajne) slušným Slovenskom sa jednoducho rozpadá. A uvidíme, čo všetko sa ešte na povrch vyplaví … vo vlastnom záujme dúfajme, že toho nebude veľa.

Je úplne zbytočné, aby sme rozoberali údajné omyly pri vedení účtovnej agendy. Po prvé, podobné tvrdenie je nedôveryhodné už preto, že v čase vzniku údajných chýb si mohli majitelia firmy dovoliť nielen zamestnanie kvalitných účtovníkov, ale neboli ani začínajúcimi podnikateľmi, ktorí by nechtiac prehliadli, že osobné výdavky nepatria do nákladových položiek podnikateľského subjektu, nehovoriac o nejakom uplatňovaní vratiek DPH. Po druhé, je zbytočné poukazovať na pôvodné uplatnenie účinnej ľútosti a „podozrivé“ obnovenie trestného stíhania zo strany prokuratúry, pretože tá obnovila konanie na základe stanoviska – ústavného súdu. A ústavný súd jasne deklaroval, akým spôsobom a prečo nie je možné uplatniť účinnú ľútosť. (Rozhodnutie I. ÚS 212/2017). Z predmetného rozhodnutia vyberám

Aj keď je spáchaný skutok subsumovaný pod skutkovú podstatu trestného
činu neodvedenia dane podľa § 148a ods. 1 a 2 Trestného zákona účinného do 31.
decembra 2005, tak v zmysle znenia tejto skutkovej podstaty sa tohto trestného
činu nedopustí len ten, kto fakticky neodvedie (nezaplatí) určenému príjemcovi
splatnú daň, ktorú zrazil, tak ako by sa to mohlo zdať z označenia tejto skutkovej
podstaty, ale tohto trestného činu sa dopustí aj ten, kto „… neoprávnene v
rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane…“. Konanie páchateľa teda
nemusí spočívať iba vo faktickom neodvedení splatnej dane, ktorú by tak v
zmysle ustanovenia o účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
účinného od 1. januára 2006 mohol dodatočne zaplatiť „… najneskôr v
nasledujúci deň po dni, keď sa páchateľ po skončení jeho vyšetrovania mohol
oboznámiť s jeho výsledkami“, ale jeho konanie môže spočívať aj v tom, že si
neoprávnene uplatní odpočet DPH, takže dodatočne nemá čo zaplatiť, aby bolo
možné na jeho prípad uplatniť zákonnú dikciu účinnej ľútosti podľa § 86 ods. 1
písm. e) Trestného zákona účinného od 1. januára 2006. 

A tak viedlo stanovisko ÚS k obnoveniu trestného stíhania. Napokon, na tento spôsob výkladu zákona v súvislosti s účinnou ľútosťou doplatil aj L.Bašternák, pričom v jeho prípade médiá neprotestovali. Asi si vtedy nikto neuvedomil, že mnohé veci sa môžu neskôr vrátiť ako bumerang, alebo očakával, že v inom (nevyhovujúcom) prípade sa môže tento postup spochybniť na základe (laxného) tvrdenia, že sa jedná o intrigy vládnej moci voči jej kritikom. Málo platné, nedá … a nikto tomu neuverí.

Nádej umiera posledná a tak sa objavilo v priebehu jedného dňa množstvo článkov, ktoré mali odviesť pozornosť od vznesenia obvinenia vo veci KTAG. Bolo by stratou času, ak by sme sa venovali ich obsahu, pretože podstatou obvinenia konateľa firmy KTAG nie je to, s kým a kedy sa stretol alebo rozprával R.Fico. A rovnako nie je ani podstatou nejaká pomsta, ako sa v médiách tvrdí, či chce tvrdiť A.Kiska, hovoriaci o tom, čoho a prečo sa nezľakne. Ak si prezident stojí za svojimi slovami, že spravodlivosť má konať vždy a všade, bez ohľadu na osobu a jej postavenie, tak sa dnes koná len v súlade s tým, čo žiadal a prezentuje ako jednu zo svojich hodnôt.

Aké je pozadie paniky v médiách ? Viera v pravdivosť postoja A.Kisku a presvedčenie o neoprávnenom prenasledovaní vládnou mocou ?

Kdeže, ani náhodou. Problém spočíva v niečom inom. V ochrane záujmov vlastníkov médií. Ak by sa potvrdili podozrenia, súvisiace s firmou KTAG a prípadne aj A.Kiskom, najviac by na to doplatili práve médiá. Nedá sa pochybovať, že by došlo k ďalšiemu poklesu dôvery verejnosti a tým samozrejme aj poklesu ziskov. Väčšina médií žije z príjmov za reklamu, pretože príjmy z predaja či predplatného sú zanedbateľné. Lenže – ktorá seriózna spoločnosť si bude platiť reklamu v pochybnom médiu ? Tým menším by teoreticky žiadny škandál nevadil, však všetko vyšumí do troch dní, ale skutočnými nositeľmi významných príjmov sú rôzne korporácie a nadnárodné spoločnosti, ktoré obvykle nestoja o negatívnu publicitu akéhokoľvek druhu, a aj ich oddanosť voči politickým špičkám má svoje medze, ktoré obvykle končia tam, kde sa spomína slovo – zisk. A niečo podobné si žiadne médium nemôže dovoliť.

Ostáva len jediné – zúfalá obrana stratenej varty a snaha o odpútanie pozornosti smerom na všeobecne obľúbený terč – R.Fica. Terč, do ktorého sa síce pohodlne triafa, no na druhej strane je primalý na to, aby zakryl prešľapy kritikov. Najmä tie, ktoré už prekračujú hranice trestnej činnosti.

Obľúbenou pripomienkou je otázka – prečo došlo k vzneseniu obvinenia tak neskoro ? Prečo sa nekonalo skôr ?

Krátka odpoveď by tiež mohla vystihnúť podstatu – nedalo sa konať. Pohľad do obchodného registra hovorí jasnou rečou – v prešetrovanom období boli konateľmi spoločnosti KTAG E.Kučkovský, A.Kiska a J.Kiska. V záujme objektívneho prešetrenia veci je nevyhnutné, aby sa vyšetrovanie zaoberalo všetkými dotknutými osobami, čo však v prípade A.Kisku nie je možné. Bráni tomu postavenie prezidenta SR, čo vytvára zákonnú prekážku v pokračovaní konania. Dá sa predpokladať, že práve z tohoto dôvodu pokračovalo konanie v tejto veci až v roku 2019. Na jednej strane musí zodpovedný orgán, teda polícia či prokuratúra konať, no na strane druhej môžu konať len tak, aby nezasiahli do zákonom chránených práv dotknutých osôb a nezmarili tak účel konania.

Slovensko sa už desaťročia zmieta v pazúroch mediálnej mafie, deformujúcej verejnú mienku podľa potrieb oligarchov, stojacich v pozadí. Dlhé roky sa potvrdzuje, že médiá sú cielene využívané a zneužívané na dosiahnutie politických cieľov, pričom prostriedky sa nevyberajú. A pokiaľ sa nezmení tento stav, je zbytočné čokoľvek riešiť.

Stručne povedané – nikto nespochybňuje, že si (nielen) novinár zaslúži ochranu. Rovnako si však zaslúži ochranu aj spoločnosť pred tými, ktorí svoje poslanie zneužívajú na dosiahnutie cieľov pochybných záujmových skupín, alebo osôb … kto volá po spravodlivosti a slušnosti, mal by ju žiadať – pre všetkých a od všetkých …