O Slovensku

Čoho sa liberáli dotknú, to zvädne … kde kandidáta postavia, skončí ako kandidát – SMER-u. Odmietnutý …

Štart pretekov v tričku liberálov je rovnako stereotypný ako koniec. Na začiatku idú všetci vyhrať, na konci rátajú súperov, ktorí ich predbehli. Nakoniec sa v snahe ospravedlniť debakel prilepia na niektorého víťaza a zahlásia

Spoločne sme dosiahli úspech …

Ich politické úspechy a popularitu u voličov by vedelo dokonale symbolizovať niekdajšie vyznamenanie v Rakúsku – Signum Laudis. V rovnomennom filme ho dostal veliteľ za úspech, pri ktorom padla skoro celá jeho jednotka. Akoby tvorcovia filmu predvídali čas, keď príde politická strana, ktorej kandidáti tiež (skoro) do jedného padnú, ale šéfovia organizujú v ošarpanom a roztrhanom stane oslavu, že síce nikto nedošiel do cieľa, ale všetci sú spokojní.

A tak aspoň sami seba klamú, aby nevideli, že cisár je nahý. Presnejšie – predseda. Z ktorého je dnes odborník na lietadlá, a ktovie čím bude zajtra. Možno astronautom, alebo vojenským stratégom, pred ktorým by sa sklonil aj princ Eugen, keby žil. (A možno by sa pritom rehotal v záhybe plášťa).

Liberáli nepochopili, že ak zavesia potápačovi na krk mlynský kameň, tak sa pravdepodobne utopí.

A ich mlynským kameňom je predseda Sulík a jeho kohorta pritakávačov, z ktorých sa niektorí najbližšie (možno) odpracú do Bruselu. Tam sa predsa len stratia v dave seberovných a rovnako “užitočných” spasiteľov národa, kontinentu či sveta. Napokon, prečo by iných trápilo, koho si Slovensko v Bruseli platí, nie ?

Priam komicky vyznela výzva SaS na odvolanie prokurátora Šufliarskeho za údajnú komunikáciu s Kočnerom. Sulíkovi a spol. sa asi rozbilo zrkadlo a preto nevideli obraz osoby, ktorá s väzneným podnikateľom prejednávala voľbu generálneho prokurátora v pozícii predsedu parlamentu. Iste, celkom som zabudol, že liberálnemu moralistovi stačí ospravedlnenie, len tí druhí musia končiť. Však on nevedel, s kým sa stretáva, akurát nevie vysvetliť, prečo sa stretával s ním – tajne.

Značka SaS sa stala symbolom pokrytectva a neúspechu. Škoda … mohlo to byť inak, keby nebolo niekoho ego väčšie ako schopnosti. Pravdou však ostáva, že na zoskupenie “odborníkov” s kópiou maturitného vysvedčenia či “titulom” z online kurzu sa môže odvážiť len niekto, ktorého ego je väčšie – ako rozum.