O Slovensku

Zmenšovanie počtu nemocníc a ich zmena na rôzne druhy stacionárov už prinieslo svoje prvé (jedovaté) ovocie. Poisťovne a súkromní prevádzkovatelia rátajú zisky, pacienti šestáky v peňaženke, či budú mať na cestu za lekárom a lieky.

Devastácia slovenského zdravotníctva v mene ziskov rôznych špekulantov a politicky krytých “podnikateľov” pokračuje. Na pacientovi vôbec nezáleží, ten je len číslom v štatistike. Nečudo, keď povinné platby na zaistenie zdravia sa nejakým podivným spôsobom menia na zisky.

Ak je totiž niečo povinné, malo by to slúžiť na účel, ktorý bol základom vzniku povinnosti. A tým nebol v prípade zdravotného poistenia v žiadnom prípade zisk poisťovní. Lenže poistenie akéhokoľvek druhu dnes slúži viac poisťovateľovi, než poistencovi. O mnohom svedčí darebácka praktika niektorých poisťovní, kde poistenie proti živelným pohromám nezahŕňa krupobitie, pretože tam (podľa jedného poisťovacieho pracovníka) vzniká priveľa škôd. A tak ho preventívne vyčlenili, ako svojho času škody na čelných sklách automobilov.

Už dnes pacienti čakajú hodiny … často vo vetre, daždi, mraze či horúčave

Zisk je podľa ministerstva dôležitejší. Dôležitejší ako zdravie pacienta, pretože v zdravotníctve nie je nedostatok financií, len peniaze končia na nesprávnych miestach (z pohľadu pacienta) alebo správnych (z pohľadu politika, prevádzkovateľa) vreckách. Klasickou ukážkou môže byť predražená fušerina na nových sanitkách, kde sa pri umývaní vozidiel odliepali polepy. A to už radšej nebudem spomínať iné výhrady vodičov, ktorí len krútili hlavou nad výberom značky, modelu a konečnou cenou.

Čo demokrat, to zlodej … ak sedí vo vláde. Kedysi dostal obyčajný mäsiar päť rokov basy za pár desiatok tisíc korún škody, dnes politik rozkráda a pácha škody v miliardách eur, ale zodpovednosti nikde. Nečudo, že sa všetci pri moci vidia v tomto systéme. Nečudo, kto všetko sa prešmykol k verejným funkciám – palety je naozaj široká. Už sa za svoje prešľapy ani nehanbia, niektorí by dnes boli schopní tvrdiť aj pri fotografii s dymiacou pištoľou v hrsti nad mŕtvolou – oni tam neboli.

Kto sviňu volí, nemôže sa diviť, že spáva – v hnoji. Kto volí zlodeja, nemôže sa diviť prebudeniu – v pyžame okradnutého.