Do 50. rokov bola Veľká Británia členom hokejovej svetovej špičky. Dnes medzi svetovú špičku nepatrí, ale ani sa neutešuje spomienkami na to, čo kedysi – bolo. Prečo ? Však je úspešná v iných športoch.
Je Slovan najúspešnejším slovenským futbalovým klubom a národnou ikonou ? Nie, ani napriek niekdajšiemu víťazstvu v PVP tieto atribúty neplní. Zaprášená spomienka nedokáže vytlačiť z myslí krutú súčasnosť a hanbu, na ktorej sa tento klub podieľa. Hlavne tú poslednú hanebnú úlohu, ktorej sa tak úspešne zhostil svojím vystúpením v európskej lige. Nedá sa zabudnúť ani na to, ako neustále jeho majitelia neustále kalkulujú s postavením štadióna pre svoj klub za peniaze daňových poplatníkov. A skrývajú sa za potreby reprezentácie. Tá potrebuje štadión párkrát v roku. A na svoje potreby nepotrebuje mať športový stánok vo vlastníctve SFZ.
Vraj treba zúžiť ligu, aby bola vyššia klubová kvalita. Predstaviteľ Slovana to vidí tak, že hanebné vystúpenie jeho klubu v medzinárodnej súťaži je zapríčinené absurdným, trojkolovým modelom súťaže. Neviem, nie sme jediní, čo máme tento model súťaže – majú ho aj Dáni, a napriek tomu nerobia fackovacieho panáka cyperskej Famaguste, alebo mierne nadpriemerným európskym klubom. Takže problém bude asi niekde inde – možno v športovej “ stratégii “ Slovana, založenej na oslabovaní domácich konkurentov skupovaním ich hráčov, ktorí neskôr sedia na lavičke, alebo niekde hosťujú s podmienkou, že – nenastúpia proti Slovanu.
Asi bude problém aj v tom, že dnes (a nielen dnes) robia problémy Slovanu provinčné mužstvá z malých mestečiek, ako sú Senica, Podbrezová, Myjava či Zlaté Moravce … väčších dedín, povedal by zarputilý slovanista. Asi bude problém v tom, že koncepčnou prácou vo futbale sa na Slovensku sa môžu pochváliť v Trenčíne, Žiline a Senici … ale určite nie v Slovane. Priznám sa, vôbec netuším, čo chce jeho mužstvo na ihrisku hrať, aký má herný plán a taktiku – akurát viem, čo hovoria po prehratom zápase jeho hráči a ako si sypú popol na hlavy … hoci aj to pokladám len za prejav pokrytectva. Ak totiž niekto zlyhá desaťkrát po sebe, tak to nie je náhoda.
Možno predstavitelia Slovana obdivujú niekdajší hokejový model z NDR. Tam niekoho napadlo, že liga je úplne zbytočná, a v roku 1970 jednoducho ligu zrušili, a ponechali len dve mužstvá, ktoré hrali medzi sebou o majstra, až do roku 1990. A tak aj vyzerali úspechy východonemeckého hokeja.
Problém Slovana je niekde inde. Netrčí v modeli súťaže (napokon, pre jeho neustále zmeny sme na smiech v celej Európe), ale v samotnom Slovane. Je súkromným klubom, ale jeho majitelia ho neustále stavajú na piedestál národného klenotu, ktorým určite nie je. Jedna lastovička leto nerobí … povedal by klasik. A z tohoto pohľadu urobila pre slovenský futbal oveľa viac Žilina, Prešov či Košice … alebo v lepších časoch Banská Bystrica či Dubnica, ktoré sa snažili vychovávať mladých hráčov, a úpadok v prípade niektorých spomínaných klubov spočíval a spočíva len v nedostatku financií. Nikto však nezabudol, ako sa nedávno slovanistickí mládežníci zachraňovali v najvyššej súťaži – zmenou herného modelu.
Slovan má peňazí dosť, a niekto chce mať ešte viac. Lenže – kvalitu futbalu v ponímaní Slovana neprinesie zmena modelu súťaže, ale návrat k podstate úspechu – výchove mladých, postupnej tvorbe kádra a vyhľadávaniu hráčov, ktorí do neho typologicky zapadnú a budú prínosom. Ono, môžete do mužstva napchať jedenásť hviezd, ale ako v prípade hudobného orchestra bude výsledok – zlý. Nepozerateľný, alebo nepočúvateľný. Vždy totiž platí, že kde chcú všetci žiariť – tam je obvykle – tma. Aj preto napríklad Soumahova nesporná herná genialita bledne v porovnaní s Pečovského poctivosťou a drinou do poslednej minúty každého zápasu.
Pokiaľ to predstavitelia Slovana nepochopia … budú stále na smiech, ako Švajčiarom pri príchode na Pasienky. A nepomôže im v tom ani postavenie štadióna za dane celého národa. Mimochodom, ak sa už bavíme o kvalite ligy, tak optikou českých požiadaviek na futbalové kluby by dnes v slovenskej najvyššej súťaži pôsobili len – Senica, Myjava, Žilina, možno Trenčín … a koniec.
Takže – slovanisti, zamyslite sa nad sebou. Mýtus slovenskej ikony dávno vybledol, a dnes je Slovan vo futbale – na smiech. A jeho posledné výkony opäť potvrdili, že honor slovenského majstra je vizitkou – bez lesku a ceny. To by malo predstaviteľov Slovana trápiť oveľa viac. Aj zásluhou Slovana sa potvrdila téza, že slovenské kluby sú v medzinárodných súťažiach obvykle len – do počtu.
Celá debata | RSS tejto debaty