O Slovensku

Ponuka Gazpromu na odkúpenie podielov partnerov v projekte South Stream je ťažkou prehrou pre Brusel. Predovšetkým potvrdzuje, že Rusko a Gazprom sú napriek vydieraniu zo strany únie stále serióznymi partnermi, a okrem toho definitívne ukončuje možné špekulácie o budúcej dohode, výhodnej pre Brusel, a založenej na úspešnom nátlaku na Rusko. Dá sa povedať, že jediný ťah Gazpromu vyrazil všetkým špekulantom zbrane z rúk, a naopak vykreslil obraz neradostnej budúcnosti v otázke dodávok plynu pre kontinent.

1. Krok Gazpromu, súvisiaci s ponukou pre partnerov v zrušenom projekte definitívne potvrdzuje slová V. Putina, že Ukrajina ako hlavný partner na transport plynu končí, a Kremeľ sa nedá vydierať podmienkami trasľavého a zadĺženého európskeho impéria.

2. Príprava plánu spolupráce s Tureckom znamená navyše nutnosť spolupráce so sprostredkovateľom, nakoľko turecká vláda verejne prezentovala, že je schopná a ochotná odkúpiť od Ruska (teda Gazpromu) všetko, čo je Rusko schopné dodať. A to znamená, že ostatné krajiny nebudú nakupovať priamo od producenta, ale s mastnou maržou od sprostredkovateľa.

3. Ceny plynu navyše stúpnu aj zásluhou nákladov na vybudovanie nového plynovodu z tureckej hranice (teda prepravného uzla) do ostatných európskych krajín, vrátane Slovenska. Skončí sladká éra využívania plynovodu, ktorý bol vybudovaný a udržiavaný z väčšej časti na náklady bývalého ZSSR (dnes Ruska).

4. Skončí aj možnosť politického vydierania Ruska formou reverzného toku plynu k ruským dlžníkom, pretože po zaplatení všetkých výdavkov si nikto nebude môcť dovoliť dotovať hry bruselskej verchušky, bez rizika sociálnych nepokojov.

Slovensko, či presnejšie jeho obyvatelia sa dnes môžu poďakovať podporovateľom absurdných sankcií proti Rusku, na čele s poslancom F. Šebejom za to, že v budúcnosti prudko porastú ceny plynu, keďže alternatívne zdroje ako bridlicový plyn sú len chimérou. Prestaneme totiž inkasovať poplatky za transport plynu k ostatným odberateľom, naopak sa staneme koncovým príjemcom bez možnosti ovplyvnenia cien dodávok. Skončia zľavy a iné výhody.

Domácnosti, ktoré za pomoci ťažkých investícií prešli na vykurovanie plynom, sa môžu dnes zásluhou našich poslancov a vojnových štváčov v Bruseli ešte vážnejšie zamýšľať nad návratom k používaniu pevného paliva, obnoveniu krbov, malých kotlov na pevné palivo, či väčších investícií do využitia solárnej energie (ktorú na Slovensku podporuje štát skôr symbolicky). Otázkou je, ako sa s tým v budúcnosti vyrovnajú naše lesy, a či vôbec bude dostatok palivového dreva. Už dnes totiž mnohé domácnosti opustili pre vysoké ceny plynové kúrenie, a vrátili sa k rôznym formám pevného paliva, čo sa pomerne často odráža na jeho nedostatku, či menšej kvalite. A samozrejme aj vyšších cenách. (len pre zaujímavosť, v lokalite, kde bývam, je v súčasnej dobe šesť bytových domov a dvadsaťštyri bytov – z nich kúria plynom v desiatich, ostatní sa vrátili k pôvodnému kúreniu, dvaja využívame súčasne aj solárne panely)

Prehral Brusel, prehralo aj Slovensko. Lenže tá naša prehra bude bolieť ešte viac, pretože naše mzdy sú v porovnaní s mzdami vo vyspelých štátoch skôr almužnami. Opäť sa potvrdilo, že všetky spolky ťahajú čertove volky, lebo to nikdy nie je o spoločnej prosperite, ale vždy len o naplnení záujmov určitých skupín. Opäť sa potvrdilo, že naše členstvo v únii bolo nepremyslené, a prekalkulované politickým, nie však ekonomickým metrom.

Niekto mi povedal, že ak odmietam prínos Bruselu pre Slovensko, mám prestať jazdiť po cestách, využívať zdravotníctvo, školstvo či iné služby, lebo tam všade idú peniaze z Bruselu. Moja odpoveď bude jasná a zreteľná – je to lož. Školy, nemocnice, cesty, doprava či iné služby tu boli dávno pred Bruselom. Brusel nám vypláca len zlomok toho, o čo nás okradol svojimi absurdnými predpismi a nariadeniami, ktoré skoro vždy znevýhodňujú slovenských producentov a naopak podporujú rôznych špekulantov zo zahraničia. Naše normy boli pred rokom 1989 oveľa tvrdšie, ako sú tie dnešné – pravdivosť týchto slov potvrdzuje prudký nárast alergických ochorení, ktoré nepochádzajú len z nekvalitnej stravy, ale aj napríklad z odevov či obuvi, ktorú by sem pred rokmi nebolo možné doviezť. Dodnes si pamätám problémy so slovenskou bryndzou, ktorú nám chcel Brusel zakázať. Dodnes si pamätám problémy s pestovaním uhoriek, kde nám chcel Brusel nariadiť ich tvar a veľkosť. Dodnes si pamätám na pripravované nariadenie o semenách a sadeniciach, na základe ktorého bude musieť každý nakupovať tento materiál len od certifikovaného výrobcu, bez ohľadu na to, či pestuje na obrovskom poli, alebo v malej záhradke niekde za domom. Pričom rešpektovanie tohoto nariadenia bude vymáhané pod hrozbou sankcií.

Niekto spomenul opustené polia, ležiace ľadom. Áno, sú opustené. Však prečo by mal niekto pestovať kŕmnu kukuricu, či obilie na výrobu šrotu ? Polia sú opustené, lebo produkcia, ktorú by táto krajina potrebovala – sa nepodporuje, ba dokonca zakazuje. Bol som v zemiakárskom regióne, kde im ponúkli dotácie za pôdu, ktorú nebudú obrábať, alebo osadia repkou – tiež na skŕmenie. Pokračovanie v produkcii zemiakov bolo komentované slovami – nebránime vám, ale zabudnite na akékoľvek benefity. Skúste pestovať bez podpory štátu a súťažiť s cenami producenta, ktorý podporu štátu má.

Kedysi letel vtip – hej, Jožo, čo budeš robiť, ak otvoria hranice na Západ ? Hja, na strom vyleziem, aby ma ľudia neušliapali, ako tam budú utekať. A keď otvoria hranice do Ruska ? Hja, tiež na strom vyleziem, aby som videl, kerý blázon tam ide.

Po rokoch sa Joža pýtali – veľa ľudí utekalo na Západ, keď sa hranice otvorili ? Hja, veľa … bláznov, ktorí utekali, aby sa nechali zotročiť, okradnúť a zneužiť … však mnohým stačia preplnené obchody, svietiace výklady a ľahko zabudnú, že majú – prázdne vrecká a bachory … hlavne, že sú moderní.