O Slovensku

Irónia mi nevadí … často mám ironické poznámky, hlavne vtedy, ak si niekto nechce dať povedať, a vyslovene zatvára oči pred realitou. Ale zábava končí vo chvíli, keď sa k veciam verejným chcú vyjadrovať ľudia, ktorí nemajú ani základné znalosti o histórii štátu, v ktorom žijú … v tomto prípade tvrdím jediné – nech radšej mlčia, pretože v ich prípade platí dokonale – hovoriť striebro, mlčať zlato.

Každý má právo na vlastný názor … otázkou však je, akú hodnotu má jeho názor, pokiaľ nevie ani to, kedy vznikol štát, v ktorom žije. Dá sa kadečo tolerovať, dokonca aj tragická gramatika, nezmyselný slovosled a príšerná slohová stránka … hoci si osobne myslím, že ak má niekto problémy s vyjadrovaním, asi úloha spisovateľa nie je práve pre neho ideálna. Ale všetko by malo mať svoje medze …

Napísať v blogu, že

Veľké prebudenie nastalo po rozdelení ČSFR -dňom 01.01.2003,kedy sa Slováci ozaj mohli postaviť na vlastné a sami si rozhodovať,čo budú konať a ako budú konať,ako národ …

(citát z blogu alžbetakmeťová – politici a náš život ? -to sme MY všetci občania do poslednej nohy v štáte. .. . – zverejnené 29.12.2015)

to chce naozaj odvahu. A komicky vyznieva, ak pod blogom v diskusii objavím príspevok, ktorý dokonca obsah blogu chváli … a tvrdí, že vystihuje podstatu. Zrejme sa niekto vyjadruje k tomu, čo asi nečítal …

Takže Betka,

nikdy a nikde neskrývam, že obsah tvojich blogov nemusím a už vôbec nie tvoje poznámky v diskusiách, ktoré sú často mimo témy. Ale chcel by som ťa touto cestou poprosiť, ak to nie je priveľmi bezočivé, aby si predtým, než niečo budeš publikovať, občas využila ako zdroj informácií internet, s ktorým tak rada pracuješ. Nie je hanbou, ak si človek nepamätá udalosti a dátumy, ale je na zamyslenie, ak si nepamätá dátum vzniku štátu, v ktorom žije a ku ktorého osudom sa chce vyjadrovať. Pretože všetko by malo mať svoje medze … a toto je už hodne za nimi ….

P.S. Z blogu som si urobil aj snímok obrazovky, ak by sa náhodou stratil a bolo neskôr tvrdené, že nehovorím pravdu.

Viac k tomu naozaj nemám čo povedať …