O Slovensku

So záujmom som si pozrel záznam z uvedenia europoslancov do slovenského parlamentu, alebo ako by som to nazval … a priznám sa, skoro mi vypadli oči, keď som počul slová predsedu NR SR A.Danka … zvlášť pasáž, v ktorej sa vyjadril, že treba bojovať s … citujem “ šialencov, ktorí chcú ovládať štáty a rozbíjať úniu „, a zazneli aj iné slová.

V prvom rade, medzinárodné dohody, ako aj slovenská legislatíva zakotvujú právo na slobodné vyjadrenie názoru, pričom nikto nesmie byť za uplatnenie svojho práva perzekuovaný. Odpor voči únii nevyplýva z nejakého fanatizmu, hoci sa samozrejme aj tento druh kritikov nájde. Odpor bežných ľudí vyplýva z faktu, že sme dnes nepochybne nesvojprávnym štátom, plne ovládaným bruselským politbyrom, pod ktorého kuratelou sa opakovane šíria na území únie … napríklad nebezpečné potraviny (pravidelne z Poľska, najnovšie z Brazílie), pričom únia nevie zaručiť ani rovnakú kvalitu bežných potravín pre obyvateľov členských krajín.

Dokázali sme zvládnuť Schengen či zavedenie eura ( z vystúpenia A.Danka)

Áno, ale mali by sme to upresniť – kritériá prijatia eura splnili len štyri najchudobnejšie krajiny eurospolku, Slovinsko, Slovensko, Lotyšsko a Estónsko. Ostatné krajiny sa k nim ani nepriblížili, a podmienky užívania spoločnej meny nesplní vôbec nikto ! A podobne je to aj so Schengenom – stači sa pozrieť na plnenie jeho podmienok zo strany krajín, ktoré dnes slúžia ako korzo pre utečencov. Len si dovolím pripomenúť, že podobné problémy v prípade menších krajín by viedli k rôznym sankciám a vôbec by sa neuvažovalo o nejakom “ náhradnom “ riešení. A môžeme pokračovať – Slovensko si muselo ozdraviť banky, rozkradnuté a vytunelované rôznymi vagabundmi, výhradne z vlastných zdrojov, ale v prípade nezodpovednej finančnej politiky (a zďaleka nielen z gréckej strany) členských krajín únie sa vytvoril euroval, ku ktorému Slovensko muselo pristúpiť aj za cenu pádu vlády.

A tí, čo oprávnene poukazujeme (nielen) na tieto nešváry, či doslova zločinnú politiku, ktorá poškodzuje záujmy Slovenska a slovenského národa, ba neraz vedie aj k ohrozeniu zdravia ľudí – sme šialenci ? To nemyslíte vážne …!

Len slepý by nevidel, že únia sa pomaly a potichu, poza chrbát obyvateľstva členských krajín mení na federáciu, o čom pri vstupe do tohoto klubu nikdy nebola reč a pokiaľ by sa predtým predložila podobná idea, k vstupu do únie by nedošlo ! Alebo to bol od začiatku plán a všetky ostatné reči boli klamstvom ? Práve pomalá zmena únie na európsku federáciu, v ktorej by sa rozpustili národné štáty, bola jedným z hlavných dôvodov, ktoré viedli k referendu vo Veľkej Británii a jeho zdanlivo prekvapujúcemu, ale optikou dejín tejto krajiny očakávanému výsledku.

Takže si môžeme položiť oprávnenú otázku – kto je naozaj šialenec ? Ten, čo na prvé miesto kladie národné záujmy a otvorene pomenuje javy, ktoré ohrozujú národ či štát, prípadne škodia alebo vedú k jeho skaze … alebo ten, kto sa úslužne pokloní akejkoľvek požiadavke od ľudí, ktorým je náš národ len vhodným zdrojom lacnej pracovnej sily ? Keby sme boli naozaj rovnocennými partnermi v rámci únie, naši ľudia by nemuseli pracovať za zlomky platov, vyplácaných v krajinách, odkiaľ prichádzajú spoločnosti ich zamestnávateľov. Dnes sme len európskou kolóniou, ktorej predstavitelia sa chlácholia pohľadom na vizitky, obrúbené zlatými hviezdičkami, hoci im spod fraku trčí – holý zadok !

V čom spočíva extrémizmus, ak otvorene povieme – nechcem byť súčasťou akejsi pochybnej európskej federácie, nechceli sme byť súčasťou ani sovietskeho bloku, a nechceme, aby sa národná identita rozpustila pod pochybným a bezmenným hávom európanstva ?

Pokiaľ je pre slovenského politika v akomkoľvek postavení vlastenec či kritik – extrémistom – mal by zvážiť odchod z verejnej funkcie. Pretože Slovensko by mali riadiť len ľudia, pre ktorých je záujem slovenského národa a štátu na najvyššom mieste … a až potom niekde v diaľke sú záujmy rôznych spolkov.