O Slovensku

Keď som počul poludňajšiu diskusiu na vlnách Sro, musel som sa smiať. Niektorí ľudia majú naozaj čudnú optiku života, keď u svojich idolov ignorujú to, čo iným v antipatii vykrikujú – denne.

A tak som sa dozvedel, že je darebáctvom, ak niekto býva v byte osoby, podozrivej z daňových deliktov. Povedal to niekto, kto neskonale obdivuje inú osobu na inom poste, v ktorej minulosti je už daňový delikt preukázaný na základe využitia inštitútu účinnej ľútosti. Podmienkou využitia uvedeného inštitútu je priznanie viny.

Smutné … kdeže, len to ilustruje slovenskú realitu žurnalistiky. Na inom mieste a z iných úst zaznelo, že stotisíc protestujúcich je dostatok hlasov na predčasné voľby. Inde je zase iný človiečik znepokojený z politickej nominácie, nemá pocit dôvery a zrejme … ani doma zrkadlo.

Pripadá mi zvrhlé, ak sa niekto súdi pre majetkové práva k niečomu, čo bolo inému ukradnuté. Ešte zvrhlejšie mi pripadá, ak niekto pokladá za vzor ľudí, ktorým nevadí vlastníctvo kradnutej veci … a dokonca ich predkladá na piedestál spoločnosti.

Ale taký je už dnešný svet – píšu sa knihy a nakrúcajú filmy o klamároch, zlodejoch a vrahoch, pretože obyčajní ľudia nie sú zaujímaví (s výnimkou volieb a platenia daní) ….