Na portáli Topiek sa objavil článok s bombastickou titulkou, že pozostalí obetí po J.Kuciakovi a M.Kušnírovej sa nevedia dostať k vyšetrovaciemu spisu o zločine vo Veľkej Mači.
A diskusia nebola (zámerne) otvorená, aby náhodou niekto nespochybnil tvrdenia autorov článku, ktoré mali navodiť presvedčenie, že niekto (neoprávnene) obmedzuje práva rodín po obetiach zločinu.
Kto neklame a nezavádza, nemusí obmedzovať diskusie
O nazeraní do spisu hovorí §69 Trestného poriadku, ktorý určuje, kto a za akých okolností môže nahliadnuť do spisu. Zároveň však určuje v odseku (2) za akých podmienok môže byť oboznamovanie s obsahom spisu odmietnuté. Hlavným dôvodom pre odmietnutie sprístupnenia spisu môže byť obava, že nemožno urobiť také opatrenia, aby zabránili zmareniu alebo sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania. V danom prípade je konečným cieľom odhalenie páchateľov zločinu.
Vzniká otázka – mohlo by dôjsť sprístupnením spisu rodinám obetí k zmareniu alebo sťaženiu dosiahnutia účelu trestného stíhania ? Kto sa pozrie na vývoj od objavenia zločinu do dnešného dňa, musí mať oprávnenú obavu, že odhalenie informácií v predmetnom spise by mohlo naozaj sťažiť odhalenie a zadržanie páchateľa – či páchateľov. Od začiatku viedla každá, aj útržkovitá informácia, k vyvolávaniu nepokoja, alebo skôr hystérie v spoločnosti, spochybňovaniu či záplave rôznych obvinení. Rôzne nepodložené vyjadrenia prichádzali aj od ľudí, ktorí sa hrdia právnym vzdelaním. V danej situácii môže mať vyšetrovateľ oprávnenú obavu, že sprístupnené informácie by sa mohli objaviť aj na verejnosti, ak by o nich mali pochybnosť osoby, oboznamujúce sa s obsahom spisu, čo by naozaj mohlo viesť k zmareniu konania.
Kto a z čoho by mohol mať prospech … komu a na čom záleží ?
Rodiny obetí chcú poznať pravdu, čo je ich legitímne a nespochybniteľné právo. No s ľuďmi v politike je to inak – tých zaujíma len to, čo im môže priniesť prospech, a pravda o zločine nemusí vždy a každému vyhovovať. Politik zásadne plače len nad svojím osudom, a vždy ľutuje len sám seba … potom dlho a ešte dlhšie nič, a nakoniec možno vyroní falošnú slzu nad osudom iných.
Súčasnej opozícii a nejednému médiu by najviac prospelo, ak by sa pravda neodhalila. Čím dlhšie sa nič nevie, tým dlhšie majú ideálnu zbraň voči svojim protivníkom. Aj preto ich pochytila zúrivosť pri zadržaní nejakých drogových dealerov, lebo sen o vytĺkaní politického kapitálu sa začal rozplývať. Naopak – koalícia a najmä SMER-SD potrebujú, aby sa zločin vyšetril a bol odhalený páchateľ – či páchatelia. No ani tu nejde o pravdu a spravodlivosť, ale len účel. Ak sa podarí zločin vyšetriť, výsledok bude na politickej úrovni skôr následkom hlúpeho prístupu opozície a médií – a SMER-SD môže aj s R.Ficom doslova povstať z popola. Ak neskôr bude niekto hľadať vinníka za stav, ktorý vznikne, môže zazvoniť na liberálnom dome, alebo u obyčajných.
Viem pochopiť, ako sa cítia pozostalí po obetiach. Možno by sa však mali zamyslieť nad tým, či im naozaj chcú pomôcť ľudia, ktorí majú v sebe toľko citu, ako dlažobná kocka na námestí, alebo ľudia, pre ktorých sú tragédie iných prostriedkom na zvýšenie čítanosti a zisku …
Alebo si položili otázku, o čo naozaj ide ľuďom, ktorí aj napriek vzniku medzinárodného vyšetrovacieho tímu už dnes spochybňujú, či bude výsledok objektívny a pravdivý ….
Celá debata | RSS tejto debaty