O Slovensku

Je smutné, že príbeh registračných pokladní sprevádzajú návrhy zákonov z dielne tých, ktorí kradnú najviac … a beztrestne. Ešte smutnejšie, ak zákony nefungujú … 

Ani si nepamätám, koľkokrát sa zákony okolo pokladníc menili a aké dôvody k tomu viedli. No vždy tomu predchádzalo isté obdobie, počas ktorého stagnoval predaj pokladníc a klesali tržby ich výrobcov. Predsa len malí podnikatelia nepotrebovali neustále inovácie vybavenia, pričom tvorili významný podiel klientov pre výrobcov.

Pred časom prišla virtuálna pokladnica. Bezplatne, v réžii finančnej správy … vyzeralo to a vlastne to aj je dobrý nápad. Lenže … ako to už na Slovensku býva, nedotiahnutý do konca. Takže je to riešenie len dovtedy, kým je dostupný – internet. Ak prídete niekde, kde nemáte signál, máte – smolu. A z vlastných skúseností viem ukázať množstvo miest, kde nemáte šancu so žiadnym operátorom. Ani sa len neprihlásite … o nejakom vystavení dokladu môžete len snívať.

Paragon je riešenie. Áno, dodatočne ho registrujete v pokladnici a všetko bude oukej, povie úradník na daňovom úrade.

Polopravda, ktorá uteší len na okamih. Presnejšie dovtedy, kým sa nenájde nejaký pologramotný úradnícky rypák, ktorý znepríjemňuje život a otravuje, prečože ste ten paragon vystavili, keď máte predsa virtuálnu pokladnicu ??? Márne vysvetľujete, že bez internetu je pokladnica nepoužiteľná … márne argumentujete inými dokladmi, potvrdzujúcimi miesto, kde ste boli nútení k núdzovému riešeniu. Rypák sa ksichtí ako debil a ďalej otravuje.

Pritom by existovalo elegantné riešenie – funkčnosť pokladnice aj bez pripojenia na internet, a nasledovným uložením dokladov na serveroch finančnej správy po pripojení na internet. Bez možnosti editácie dokladu v offline režime (hlavne storna), s obmedzením počtu takto vystavených dokladov.

E-kasa … neviem, ale opäť len akýsi poloprodukt, nedokončený a nedomyslený …

Sedávam ráno na káve s jedným predajcom pokladníc a smejeme sa cez slzy. Málo času, nedostatok pokladníc, nespokojní klienti, stres … okrem iného sa to podpisuje aj na pošramotenej povesti firmy, ktorá za nič vlastne nemôže – nestvorila nezmyselnú právnu normu a rámec, ktorého aplikácia je nereálna.

Hurá, čas sa predlžuje … opäť sa smejeme. Akoby mŕtvemu ponúkli, že ho pochovajú o hodinu neskôr. Asi by od nadšenia tancoval, nie ?

Tak to končí, keď štát slúži záujmom rôznych lobistických skupín …