Od dverí sa na mňa vyškiera vyžratá papuľa, a nadšene mi opisuje, ako sa jej život zlepšil pádom socializmu. Nikto ho nenúti pracovať, dokonca získal nenávratný úver v banke (ten, čo potom splácali v rámci ozdravenia bánk z našich úspor v sociálnom systéme, aby ich mohli za polovicu predať vagabundom v cudzine – napríklad talianskej mafii), podnik samozrejme rozpredal a ľudí vyhodil – však si zazvonili a dostali čo chceli, nie ? Veď hej – drahé zvonenie, napadlo ma.
Zapnem televízor, a z obrazovky sa na mňa vyškiera iná papuľa. Splieta čosi o význame novembra, počas ktorého sa vraj venovala rekonštrukčným prácam na svojej králikarni, a čosi tára o morálke, zodpovednosti, slušnosti a láske. Veď hej, aj jej vlastník je dokonalým dôkazom lásky, ktorú k nemu pociťujú občania tejto gubernie – býva za vysokým múrom, na každom rohu kamera, a pravidelne sa okolo presúšajú fízli … ktovie, prečo – možno sa obáva, aby ho ľudia nezadusili od samej lásky a vďačnosti, nie ?
Otvorím internetový denník a vyškiera sa na mňa kutňa, a splieta čosi o láske nebeskej a tolerantnosti. Miluj blížneho svojho hlása – v duchu sa však riadi aj druhou časťou tohoto výroku, takže v plnom znení to vyzerá asi takto – miluj blížneho svojho, ak drží hubu, platí a poslúcha … ak nie, je tu krízový variant B – griluj blížneho svojho … tfuj, na čo to vlastne myslím, veď dnes sa už negriluje na pomaly horiacom ohníčku (len blázni veria v blčiace hranice, naši predkovia v stredoveku si vedeli vychutnať grilovačku zadara, a nepotrebovali ani prírodu – dnes by skákali od radosti pri pohľade na štadióny a skvelý výhľad zo všetkých strán ) …. dnes sa rozdávajú náhubky v podobe rozhodnutí, že za všetkých hovorí výhradne najvyššia rada – však tá presne vie, čo druhí chcú povedať, nie ?
Pomáhaj a ochraňuj majú dvaja chlapíci načmárané na aute. Ej veru, naozaj nás chránia a pomáhajú. Stojíme na kraji cesty, zamyslene študujú naše papiere a skúmajú, či máme reflexné vesty skutočne po ruke. Zatiaľ okolo lietajú privilegovaní stovkou, čo tam po nejakej vyhláške a obmedzeniach v akejsi zapadnutej smradľavej obci … jááááj, už som pochopil, zastavili nás, aby nás ochránili pred týmito bláznami a pomohli nám … od starostí, čo urobíme s tými drobnými v peňaženke. Však ich dáme im, a nemusíme si trápiť gebule, čo si za ne kúpime a či budeme mať dosť … skvelá pomoc, nie ?
Poviem vám, prežral som sa novembrovej lásky. Prežral som sa aj jej sestry pravdy. Všetci ma tak milujú, že ma chránia aj pred krutou pravdou, a radšej mi klamú. Možno preto, aby som sa nezľakol poznania, že milujú len sami seba a neskolaboval … dojemné, ako myslia na moje zdravie. Len neviem, prečo sa v nemocnici budím na chodbe a sestra na mňa zazerá, akoby som jej zožral dieťa na večeru … nečerti sa zlatko, nemôžem za to, že si v robote … čoskoro sa dočkáš vďaky – budeš za robotu platiť, a o výplate snívať….
Novembrová láska a pravda nás skutočne obohatili – netrápime sa, čo urobíme s peniazmi, neplánujeme žiadne dovolenky, nemáme žiadne obavy o budúcnosť … proste pohoda, nie ? Čo nás môže trápiť, keď každý deň bojujeme o – prežitie. Mladosť v prdeli, dôchodok v nedohľadne, čo bolo včera – je jedno, čo bude zajtra – zistím, ak sa dožijem ….
Ja myslím, že sa s tým musíme pasovať... ...
Peterko, páči sa mi ako píšeš. ...
Celkom fajn komentár ... ale vypočítal... ...
Čo je.starecká depresia ťa chytila ...
...no nie je to zas až také zlé ...
Celá debata | RSS tejto debaty